PRIEVIDZA. Kým východ Slovenska bol v minulosti známy oblievačkou na Veľkonočný pondelok, v západnej časti krajiny sa skôr šibalo.
Na hornej Nitre sa obe tieto tradície spájajú. Dnes preto chlapci prídu za dievčatami, oblejú ich vodou a aj vyšibú korbáčom.
Aspoň desať kúpačov
Výraznejšie rozdiely vo zvyklostiach na Veľkonočný pondelok boli ešte v prvej polovici 20. storočia.
„Dnes majú pomerne zjednodušenú podobu a pre hornú Nitru je charakteristická hlavne kúpačka. Zvyčajne začína už ráno a končí popoludní," povedala riaditeľka Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi Iveta Géczyová.
Pripomenula, že ešte v druhej polovici 20. storočia v niektorých dedinách začínali mládenci s oblievaním skoro ráno, keď išli z tanečnej zábavy. Neraz chodili kúpať skupiny kamarátov a v domoch, kde mali slobodné dievčatá alebo mladé ženy, sa striedali.
„Známe sú oblievačky v potoku alebo v studni. Ľadová voda neraz spôsobila, že dievčatá končili s horúčkami v posteli. Kúpačov si ale počítali a keď ich nebolo aspoň desať, posťažovali sa, že oblievačka nestála za to," prezradila Géczyová.
Na výslužku mali gazdiné pripravené okrem pohostenia aj vajíčka. Kedysi boli len uvarené, bez výzdoby. Len niekde ich farbili varením v cibuľových šupách alebo v mladej ozimine. Kúpači z rodiny dostali zväčša aj peniaze.
Na korbáč sa priväzovali a dodnes priväzujú stužky. Podľa ich počtu sa dá zistiť, koľko dievčat šibač navštívil.
Ešte aj dnes dievčatá hrozia chlapcom, že ich prídu obliať v utorok po Veľkonočnom pondelku. Niektorí starší ľudia si na túto tradíciu ešte pamätajú, dnes sa však už asi nepraktizuje.
Chute Veľkej noci
K Veľkej noci patria aj typické jedlá. Na hornej Nitre sú to napríklad viaceré druhy kysnutých koláčov.
„Charakteristické pre náš región bolo vždy aj pečenie kozliatok a jahniat, varenie šunky, klobások a vajíčok. Zaujímavé je, že tieto potraviny sa neraz varili v jednom hrnci," spomenula veľkonočné jedlá Géczyová a nezabudla ani na chren: „Dnes si ho kupujeme zväčša v obchode. Kedysi sa museli vykopať korene chrenu, ktoré sa najčastejšie pestovali v rohu záhrady. Chren sa najemno nastrúhal a vložil do sladkokyslého nálevu. Niekto pridával jablká alebo cviklu, viacerí ho nechali bez prísad."
V niektorých rodinách na Veľkú noc piekli caltu, čo je veľký sladký koláč. Zo sladkého alebo piškótového cesta sa tiež dodnes pečie vo formách baranček alebo zajac.
Pôvod veľkonočných obradov
Sviatkom Veľkej noci predchádza štyridsaťdňový pôst, ktorý zaviedla cirkev v 4. storočí. Mnohé obrady, ktoré sa konávali v tomto období, súviseli s požiadavkou novosti a čistoty. Celá domácnosť sa riadne vyčistila, upratala, pripravilo sa nové ošatenie a známe je obradové kúpanie. Pôvod týchto obradov možno hľadať v dávnoveku, kedy začiatok roka bol stotožňovaný s hospodárskymi prácami, smerujúcimi k zabezpečeniu existencie ľudí v ďalšom období. Ako mnohé sviatky kalendárneho zvykoslovia aj obdobie Veľkej noci je komplexom obradov a úkonov predkresťanského obdobia s prvkami starovekých kultúr a samotného kresťanstva. K prostriedkom používaným v tomto období k dosiahnutiu žiadaného patrili zelené prúty, vajíčka (symbol plodnosti, obnovenie a zachovanie života), oheň, voda (magické očistné prostriedky), ale aj viaceré druhy jedál (napríklad bravčové mäso malo priniesť bohatstvo).
Iveta Géczyová
