NOVÁKY. V rámci projektu Comenius – Spoločne proti násiliu v spoločnosti zavítali štyria učitelia a siedmi žiaci z Gymnázia Nováky do Rumunka, krajiny, ktorá sa spolu s Bulharskom zatiaľ ako posledná stala členom Európskej únie. Zážitky, ktoré sme si odtiaľ priniesli, sú zaujímavé.
Zlé cesty na vidieku
Navštívili sme región Transylvánia, ktorý je tiež nazývaný Sedmohradsko. Nachádza sa v severozápadnej časti Rumunska. V minulosti bolo toto územie súčasťou Uhorska. Najznámejšie mestá sú tu Baia Mare, Satu Mare. V meste Satu Mare bol v roku 1711 podpísaný mier, ktorým sa ukončili protihabsburské povstania v Uhorsku.
Konské povozy sú stále bežné.
V tejto časti krajiny bola veľmi nízka kvalita ciest, s výnimkou miest. Zaujímavosťou bola pre nás svetelná signalizácia na križovatkách, pretože na semaforoch bola okrem troch farieb umiestená aj sekundová tarifikácia, ktorá odpočítavala, koľko času bude ešte svietiť zelená alebo červená.
Raritou boli konské povozy, ktoré sme stretávali stále vo väčšom množstve s narastajúcim počtom kilometrov pri cestovaní smerom na východ. Jednoducho skvelé kulisy pre filmárov. Úradníci z Európskej únie určite netušia o tejto časti Európy a ako tu ľudia žijú. Mnohé predpisy, napríklad ako má vyzerať unifikovaná poštová schránka v Európskej únii, s presným počtom otvorov a rozmermi, sa tu nerešpektujú. Väčšina nariadení, ktoré slúžia k ochrane životného prostredia a zvierat, sa v tejto časti tiež nedodržujú. Konské exkrementy zdobili cesty, kone ktoré sme videli, boli podvýživené, v zlom“ technickom“ stave, zdalo sa, že si ešte pamätajú druhú svetovú vojnu.
Svorky psov v mestách
Veľa času sme strávili cestovaním po vidieku, kde život pripomínal päťdesiate alebo šesťdesiate roky minulého storočia v slovenských dedinách. Bolo tam veľa zanedbaných, schátraných, neudržiavaných domčekov bez kanalizácie a plynofikácie. Väčšina z nich bola pokrytá azbestovou krytinou.
Zatepľovanie domov je tam v plienkach, videli sme len jednu stavbu, aj to v meste, ktorú zatepľovali. Dvory domov boli neupravené, prevládal na nich chov hospodárskych zvierat a pestovanie poľnohospodárskych plodín. Moderné, novopostavené alebo zrekonštruované domy so skalkami a upravenými trávnikmi sme videli len výnimočne.
Chov ošípaných po rumunsky.
Pre mesto boli typické túlavé svorky psov a množstvo kresťanských kostolov, murovaných i drevených. Vzhľad obytných domov sa od éry diktátora Ceaucesca nezmenil. V meste však pribudli moderné obchodné domy, predajne všetkých svetových automobiliek.
Najpopulárnejším a hlavne najdostupnejším autom zostala Dacia. Dobrou správou pre slovenských priaznivcov automobilových veteránov je, že staré Dacie sú v Rumunsku v dobrej kondícii a na cestách sa pohybujú s elaganciou a nadčasovosťou.
Všade samé zástavy
Podľa množstva rumunských zástav, ktoré zdobili budovy a cesty, sú Rumuni silní patrioti. Zástavy viali aj pred kostolmi a dokonca sme ich videli umiestené pred oltármi. Zažili sme atmosféru ľudského virvaru na miestnom trhu. Kto čítal Rysavú jalovicu od Kukučína, tak si to dokáže predstaviť. Jednoducho trh bez amerikanizácie, čínskych produktov, bez elektronických pokladní a DPH.
Kuriozitou bolo potvrdenie, ktoré sme žiadali za nákup tradičného ovčieho syra Cascaval. Toto potvrdenie určite normy stanovené Európskou úniou nespĺňalo. Predavačka nám na papier, ktorý odtrhla zo zošita, napísala cenu. Keď sme chceli aspoň nejakú pečiatku, tak sa nám podpísala.
Rumunský trh
Navštívili sme aj bývalú väznicu pre politických väzňov z čias Ceaucesca. Dnes je v nej zriadené múzeum, ktoré poukazuje na nebezpečenstvo totalitných režimov. Nechýbali tam ani expozície venované komunistickému zriadeniu v bývalom Československu a Poľsku a formám násilia, ktoré boli páchané na väzňoch v týchto krajinách.
Autor: Roman Steinhübl
