PRIEVIDZA. Blíži sa Veľká noc, a s jej príchodom premýšľame, ako si vyzdobiť svoje príbytky. Takto špekulovali aj Vaňovci v roku 1995. Nemali kraslice, tak sa rozhodli, že si nejaké vyrobia.
Dvetisíc bodiek
Začiatky boli ťažké, návody hľadali v časopisoch. „Skúmali sme, ako kraslice vyrobiť, skúšali sme, až to postupne išlo,“ spomína na začiatky Mariana Vaňová. Vtedy si pri neúspechu aj poplakali. „Škrupín bolo málo, preto nám bolo ľúto, keď nejaká praskla,“ vysvetľuje. A hoci aj dnes sa im podarí niektoré pokaziť, už to neberú s ťažkou hlavou. „Treba mať pri tom hlavne trpezlivosť, ale pre nás je to oddych,“ hovorí s úsmevom Bohumil Vaňo.
Manželia Vaňovci.
Najskôr sa venovali výrobe voskovaných kraslíc. Takéto vajíčko im zaberie asi hodinu. „Treba ho vyfúkať, vysušiť, zafarbiť a potom dovoskovať,“ vymenováva Vaňová. Trpezlivosť treba mať pri samotnom voskovaní. „Jedno namočenie do vosku znamená jednu bodku alebo čiarku,“ vysvetlila. Pritom vypočítala, že na vajíčku je asi 600 bodiek. Na veľkom, napríklad pštrosom, by ste ich napočítali 2000. „Túto techniku mám ale najradšej, lebo sa ju ľahko naučia aj deti a môžu tak pokračovať v tradíciách,“ myslí si Vaňová.
Celoročná výroba
Kraslice netvoria iba pred Veľkou nocou, ale celoročne. „Nestíhali by sme to potom,“ vysvetľuje Vaňo. Intenzívne vyrábajú kraslice od roku 2000, kedy boli aj prvý krát na jarmoku. „Chceme robiť ľuďom radosť. Vedia totižto oceniť, že je to ručná práca,“ hovorí Vaňová. Na cestu berú asi 200 kusov kraslíc. Najďalej s nimi boli v Košiciach na jarmoku, vajíčka však cestovali ešte dlhšie. „Nájdu sa na jarmokoch aj cudzinci, ktorí si ich kúpia. Vieme, že naše kraslice sa dostali napríklad do Austrálie, Ameriky či Japonska,“ vymenováva Vaňo. Koľko vajíčok za tie roky vyrobili nevedia, ale odhadujú to na tisíce.
Vianočné ozdoby
Vaňovci celkovo vyrábajú štyri druhy kraslíc. Voskované, oblepované slamou, dierované, a takzvané vianočné. Tie sa dorábajú zlatou farbou, čiže majú nádych Vianoc. „V Taliansku si ich vraj vešajú na stromček,“ prezradila Vaňová.
To výroby sa zapája celá rodina. „Deti sme museli najskôr trochu nútiť, lebo sme chceli, aby to aj oni vedeli,“ priznala Vaňová. Dnes sú už dospelé a pomáhajú aspoň s navliekaním stužiek, keď manželia nestíhajú. Pritom každá kraslica je originál. „Snažíme sa, aby každá bolo niečím jedinečná,“ vysvetlil Vaňo. „Ani nemôžu byť také isté, pretože aj samotné vajíčka nie sú rovnaké,“ doplnila Vaňová.
