NOVÁKY. Baníci z Novák dnes uložili 300 metrov pod zem ďalšie vrecia s hlivou ustricovitou, o tri mesiace očakávajú novú úrodu.
"Pestovanie tejto liečivej huby je nielen slovenský, ale aj európsky unikát," povedala hovorkyňa Hornonitrianskych baní Prievidza Adriana Siváková. Kapacita podzemných priestorov umožňuje v súčasnosti dopestovať mesačne približne 1 250 kilogramov hlivy, ročná produkcia je asi 15 000 kilogramov. S tohtoročnou úrodou sú bane podľa Sivákovej spokojné. V marci dopestovali baníci približne 1 000 kilogramov liečivej huby.
Technológia pestovania hlivy ustricovitej v nováckej bani sa začína na povrchu, v priestoroch A-jamy. Tu zamestnanci pripravujú vrecia naplnené naparenou pšeničnou slamou premiešanou so sadivom – násadou. Mesačne takto naplnia okolo 900 vriec. Tie putujú do podzemných hlivární, kde do troch týždňov pri teplote 20 až 25 stupňov Celzia prerastajú micéliom. Teplotu počas rastu plodníc znížia na 18 stupňov.
"Dôležitá je najmä vysoká vzdušná vlhkosť a dostatočné osvetlenie priestorov. Vrecia sú v závislosti od rodivosti uložené v bani asi 2,5 až 3 mesiace," uviedla hovorkyňa Hornonitrianskych baní Prievidza Adriana Siváková.
Z jedného vreca sa zozbiera 2 až 2,5 kilogramu húb. "Počas pestovania sme mali aj vrecia, ktoré zarodili 4 kilogramov," dodala hovorkyňa.
Ako informovala Siváková, po tejto hube je na trhu neustály dopyt, preto v jej pestovaní v podzemí bane Nováky budú baníci pokračovať aj naďalej. Po celý rok si ju môžu zakúpiť zamestnanci vo firemných bufetoch. Spoločnosť ju využíva pri príprave pokrmov vo vlastných jedálňach. Časť produkcie je určená do predajní, stravovacích, reštauračných a školských zariadení v regióne, najmä v Prievidzi a Handlovej.
Hliva má svojich stálych odberateľov nielen na hornej Nitre, ale aj v okolitých okresoch. Medzi stálych zákazníkov patria napríklad Chemické závody Nováky, Strojárne Martin či Šampiňonáreň Topoľčianky.
Ročná produkcia hlivy na sklonku 90-tych rokov dosahovala približne 50 000 kuilogramov. Baníci v tom období popri hlive pokusne pestovali aj exotickú japonskú hubu šii-take. Ukázalo sa, že jej pestovanie v banskom prostredí je veľmi náročné a neefektívne. Baníci v súčastnosti okrem hlivy ustricovitej pestujú aj rajčiny.
"Najskôr to bol experiment. Testovali sme, či prostredie bane vyhovuje pre pestovanie húb," informovala Siváková. Pokusy potvrdili, že podmienky v bani - teplota, vlhkosť aj vetranie - sú vyhovujúce. V podzemných priestoroch nováckej bane využíva táto drevokazná huba ako živný substrát slamu.
