Organizátori sú spokojní, už teraz plánujú ďalšie premietania pre divákov.
PRIEVIDZA. V sále domu kultúry zaznel potlesk divákov po záverečnom filme Cigarety a pesničky na štvrtom ročníku festivalu dokumentárnych filmov Jeden Svet, ktorý v Prievidzi organizovalo občianske združenie Človek v ohrození. Ale definitívny koniec ešte nenastal. Návštevníci zareagovali na spontánnu výzvu, či si chcú pozrieť ešte raz aj víťazný film a väčšina z nich si sadla späť do sedadiel.
Divák sa má zamyslieť
Definitívnu bodku za festivalom tak dal životný príbeh matky a jej syna Ľuboša, ktorý si otočil svet hore nohami. Krátkometrážny slovenský dokument Arsy Versy získal už vyše desiatku ocenení na medzinárodných festivaloch a najvyššie miesto mu pridelili v hlasovaní aj diváci v Prievidzi. A tak sa tlieskalo na záver ešte raz.
„Tento film má diváka prinútiť zamyslieť sa nad systémom, v ktorom žije. Mal som potrebu zobraziť konflikt človeka, ktorý robí, čo ho baví a je šťastný, s absolútne zosystematizovanou spoločnosťou, ktorá ho odsudzuje len preto, že je sama oklieštená zbytočnými mantinelmi," charakterizoval posolstvo z filmu Arsy Versy jeho tvorca Miro Remo.
O niečo podobné sa snaží aj festival dokumentárnych filmov Jeden svet, ktorý kladie na svojho návštevníka vyššie nároky. Núti ho premýšľať nad naším spoločným jedným svetom, ako aj nad sebou samým.
Nejde len o premietanie
Výstižne to charakterizoval pravidelný návštevník festivalu Igor Múdry na blogu sme.sk. „Volám to, že pozitívna depresia. Filmy boli väčšinou takéhoto kalibru. Ťažké príbehy z reálneho života. Lebo nie všade je život ľahký ako pierko. Ale žiť sa musí."
Divákom, ktorí mali hlad po autentických príbehoch, priniesol Jeden svet filmy bez obalu a hrdinov bez masiek. Neuveriteľné a pritom absolútne skutočné príbehy, z ktorých vám prebehne mráz po chrbte, pustíte slzu, sem tam sa zasmejete, ale väčšinou sa pozastavíte nad absurdnosťou nespravodlivostí, na ktoré poukazujú.
Súčasťou festivalu sú výstavy fotografií, besedy so zaujímavými hosťami a zbierky. Je to zmes udalostí, ktoré úzko súvisia. „Tú atmosféru a pocity treba zažiť, to sa ťažko opisuje", hovorí spoluorganizátor festivalu Ivan Sýkora. „Máme už pravidelných návštevníkov, ktorí si pozrú takmer celý festival. Zaujímavosťou je, že okrem môjho priateľa z Lučenca si cestu na festival našiel aj divák z Topoľčian, ktorý sa ubytoval na pár dní v meste," dodal.
Rozprávali zážitky
Poznatky zo života a ciest prezentovali postupne traja hlavní protagonisti. V prvý deň festivalu priblížil situáciu v Sudáne fotkami a rozprávaním lekár Marek Ďuriš. Najmä dopoludňajšie školské prezentácie mali úspech. Mladí diváci okrem filmu z afrického prostredia videli aj reálny pohľad na život v jednej z najchudobnejších krajín sveta, kde dlhé roky prebiehali dve občianske vojny a ktorú do pozornosti svetových médií vyniesla tragédia v Darfúre.
Anton Srholec rozprával svoje zážitky s veľkým entuziazmom. Foto: IS
Takmer štyridsať rokov vojen poznačil aj život v Afganistane. Túto krajinu na konci októbra 2010 navštívil na pozvanie Človeka v ohrození aj spisovateľ Michal Hvorecký, ktorý sa pri svojej ceste zameriaval najmä na netradičné, médiami nepokryté témy ako napríklad afganská literatúra či popkultúra. Fotky zo svojej cesty doplnil Hvorecký vynikajúcim rozprávaním, o čom sa mohli presvedčiť nielen diváci, ale aj študenti miestneho gymnázia a obchodnej akadémie. Hvorecký svoje postrehy zhrnul v rozhlasovom rozhovore. „Človek má pocit, že táto krajina sú iba pouličné míny, ženy v tradičných burkach, vojna, Taliban, extrémizmus a islam, ale tá krajina ponúka oveľa viac." myslí si Hvorecký. Afganci sú podľa neho nesmierne príjemní, milí ľudia a máme voči nim obrovské množstvo predsudkov, ktoré sa snažím aj trochu nabúrať. „Treba si len otvoriť oči a mysle," dodal.
Pomáhajú aj študenti
Iný pohľad na túto vzdialenú krajinu priniesli na festivale aj filmy Biele holubice a Afganská superstar, z ktorých každý mal svoje čaro pre divákov festivalu. Prvý tým, že ukázal okrem iného aj príbeh dievčatka, ktoré sa živilo zberom papiera na kábulských uliciach a teraz navštevuje školu, vedenú miestnou organizáciou.
V našom regióne je vďaka festivalu Jeden Svet zapojených do programu Škola namiesto ulice veľa darcov. Priamo po festivale sa prihlásili ďalší individuálni darcovia. „Stále beží aj zbierka priamo medzi študentmi na obchodnej akadémii," povedal Sýkora.
Tí sa už minulý rok spontánne vyzbierali na podporu Sardara Abdul Satara, ktorý žije s matkou a ďalšími štyrmi členmi rodiny v dvojizbovom dome bez elektriny v Kábule. Sardar by sa chcel stať učiteľom. „Veľmi si vážim iniciatívu študentov z tejto strednej školy združených okolo profesora Stanislava Malegu," dodal Sýkora.
Takýchto príbehov je v Afganistane veľa. Vďaka podpore zo Slovenska je zapojených do tohto programu vyše 70 detí, z ktorých väčšina pokračuje v štúdiu, lebo majú hlad po vzdelaní.
Film Afganská superstar je príbehom o tom, ako sa miestna televízna stanica rozhodla usporiadať súťaž amatérskych speváckych talentov. Dynamicky strihaný film zaznamenáva priebeh trojmesačnej súťaže, vtipné momenty približujúce celonárodné šialenstvo striedajú mrazivé chvíle, kedy sa ženským súťažiacim vyhrážajú smrťou.
Organizátori sú spokojní
Obdiv patrí Antonovi Srholcovi, ktorý vo svojich 82 rokoch zvládol všetko s dobrou náladou a úsmevom. Rozprávanie tohto charizmatického kňaza malo svoje čaro, nech sa rozoberala hocijaká téma.
„Som šťastný, že tento vzácny hosť prijal naše pozvanie a že zaujal aj mládež. Bol vtipný a múdry zároveň," zhodnotil s úsmevom Sýkora.
Festival Jeden Svet v Prievidzi sa vydaril. Organizátori už premýšľajú nad budúcoročným jubilejným piatym ročníkom, ale tiež pokračujú aj v ďalších aktivitách. Tými budú pravidelné Dozvuky festivalu v podobe premietania vybraných titulov raz mesačne. A už teraz sa môžu diváci tešiť aj na letný mini festival Jeden Svet, ktorý sa uskutoční v Bojniciach v rámci hudobno-literárneho festivalu Na brehu.
Budú pokračovať aj v zbierke zameranej na transplantáciu očnej rohovky pre nevidiacich v Afganistane.
„Zaväzuje nás k tomu fantastický úspech z festivalu, kedy sa podarilo dať dohromady peniaze pre operovanie troch pacientov v Kábule," povedal Sýkora. „Verím, že budeme úspešní, aj keď to bude náročná a dlhá cesta," dodal. Motivuje ho aj záznam Srholca do festivalovej kroniky: Za náš svet sme zodpovední len MY.
Hlasovanie o najlepší film festivalu
1. Arsy - Versy
Životný príbeh matky a jej syna Ľuboša, ktorý otočil svet hore nohami.
2. Londýnčania
Hľadanie si svojho miesta v londýnskom mravenisku.
3. Vysnívaný odpad
Komunita Zabaleen už po stáročia zbiera a triedi odpad z osemnásťmiliónovej Káhiry.
4. Zomrieť ukameňovaním
Za cudzoložstvo či zabitie v sebaobrane hrozí vinníkovi v Iráne trest smrti.
5. Divadlo bez domova
Divadlo ako cesta od predsudkov k spoločenskému uznaniu.
6. Z kola von – Čo je za tým
Sociálne ladený dokument o mladom Rómovi, ktorého závislosť pripravila o všetko.
7. Chemo
Iba vážnejšia chrípka, hovoria o svojej chorobe pacienti varšavskej onkologickej kliniky.
8. Siroty z Rangúnu
Následky ničivého cyklónu Nargis v totalitnej krajine.
9. Zem bez ľudí
Bránia Masajovia turistom vo výhľade na slony, levy a zebry?
10. Biele holubice
Po tridsiatich rokoch vojen zápasí Afganistan s mnohými problémami...
Účel zbierky
3 076 € zložených z vybraného vstupného počas premietaní pre školy, vstupného od divákov a podpory partnerov umožní vykonať trom nevidiacim pacientom v Kábule transplantáciu očnej rohovky.
Belal má deväť rokov a študuje v štvrtej triede. Jeho otec pracuje ako strážnik v banke a matka je nezamestnaná.
Safia má 17 rokov. Dvaja z jej súrodencov boli taktiež slepí. Minulý rok však úspešne podstúpili operáciu rohoviek. Ich matka je nezamestnaná, otec pracuje ako vodič.
14-ročný Hasib je nezamestnaný pre problémy s očami. Jeho matka pracuje v pekárni.
Sardar žije s matkou a ďalšími štyrmi členmi rodiny v dvojizbovom dome bez elektriny v Kábule. Pôvodom je z provincie Zábul. Matka pracuje ako práčka a zarába 40 dolárov mesačne. Sardar by sa chcel stať učiteľom. Má rád futbal. Má dobrý zdravotný stav.
Sardar Abdul Satar by mal mal byť adoptovaný Obchodnou akadémiou v Prievidzi.
Z festivalovej kroniky
„Za náš svet sme zodpovední len MY.“Anton Srholec
„Ďakujem za úžasnú príležitosť, že Jeden svet je poskladaný z nekonečného počtu iných svetov a svetíkov, ktorým čoraz menej rozumiem. Ale aj napriek tomu je Jeden svet posolstvom miernej nádeje.“ Vlado Štefanovič
„Som rada, že sa mi z tej BA dediny nakoniec podarilo prísť. Bolo by mi ľúto zmeškať Jeden svet. A opäť ďakujem, držím palce naďalej. :-)“ Lucia V.
