CIGEĽ. Minulé leto manželia Černákovci už po tridsiaty siedmy raz prežili príjemnú dovolenku na kúpaliskách v maďarskom meste Eger. Práve tu sa zrodila pred rokmi netradičná záľuba Ján Černáka, dnes už bývalého učiteľa.
V Maďarsku sa po prvý raz stretol s pivom v plechovke. U nás, v čase totality, niečo nevídané. Preto si plechovky začal odkladať.
Pivo mu chutí
„Dlho som ich mal uložené v kuchyni. Raz mi manželka povedala, aby som ich vyhodil, lebo podľa nej je to len kopa nepotrebného hliníka. Mne to však bolo ľúto. Vyrobil som si poličku v garáži a na ňu som postavil plechovky. Rokmi pribúdali, preto mám nimi v garáži obloženú celú stenu,“ rozhovoril sa čerstvý penzista z Cigľa.
Vo svojej zbierke má v súčasnosti 860 plechoviek z piva, pričom každá je iná. Najviac má slovenských a českých, hrdý je však na plechovky z Japonska, Ameriky, Austrálie či Tunisu. Získava ich od kamarátov a známych, ktorí mu ich prinášajú zo zahraničia.
„Hovorím im, že stačí, keď mi prinesú len plechovku, pivo môžu vypiť. Väčšinou si však na ňom pochutím. Zo všetkých plechoviek, ktoré mám, som asi z 80 percent z nich, vypil pivo. Jednoznačne najlepšie sú české, slovenské a nemecké pivá,“ zhodnotil skúsený znalec.
Malá garáž
Zaujímavé je, že takmer o každej plechovke vie, ako ju získal. Jednu z najstarších má ešte z obdobia totality. Pivo v plechovke bolo československé, ale určené pre zahraničie. Obchod sa však asi nevydaril, tak pivo v plechovkách predávali v niektorých našich predajniach. Samozrejme, jeden zákazník mohol kúpiť len jednu plechovku. Jánovi sa ju podarilo zohnať v jednom z banskobystrických obchodov.
„Niektoré plechovky som dokonca vyberal z odpadkového koša. A nielen ja. Napríklad aj jedna naša známa, ktorá bola s nami v Maďarsku na dovolenke, neváhala vybrať plechovku z kontajnera, keď ju tam niekto vyhodil. Potešila ma, lebo to bolo poľské pivo,“ prezradil Černák.
Aj keď sa rozširovaniu zbierky špeciálne nevenuje, predsa do nej pribúdajú nové exponáty. Jedna stena v garáži mu už nestačí.
„Neviem, kam ich budem ďalej ukladať. Keby som mal nejaký domček a v ňom jednu miestnosť, všetky steny by som obložil plechovkami,“ sníva zberateľ, no s úsmevom dodá: „U manželky by mi to asi neprešlo.“
