HANDLOVÁ. Absolvent vysokej školy výtvarných umení ani sám nemá prehľad o počte vytvorených obrazov, grafických listov a uskutočnených samostatných a kolektívnych výstav. Výnimkou je poštová známka, ktorá tento rok dosiahla stovku.
Už na strednej škole Rudolf získal poznatky z plošného a plastického rytia. Trvalo sa zamýšľal, v čom bude dominantný jeho výtvarný rukopis. Predstava bola jasná – grafika, maľba a kombinovaná technika. Dnes sa nevenuje len maľbe. Prečo?
„Príčinou bolo rozdelenie Českej a slovenskej federatívnej republiky," ozrejmil. „V oboch krajinách vznikli skupinky tvorcov poštových známok. Bol som oslovený na výrobu slovenskej."
Venuje sa známkam
Doménu vo výtvarnej tvorbe autora s jemu vlastným ryteckým rukopisom sa stala práve poštová známka Slovenska.
V domácom i medzinárodnom prostredí Rudolf Cigánik pripomenul, že oceľorytina bola doménou českej „parkety". Inšpiráciu a výtvarný entuziazmus handlovskému výtvarníkovi dodávali a posilňovali ho českí tvorcovia - Herčík, Fajt, Ondráčik či Švencbír.
V roku 2004 chceli vydavateľ, ministerstvo dopravy a Slovenská pošta zmeniť koncepciu technológie vydávania poštových známok ofsetovou tlačou. „V tomto období som sa stal autorom druhého najväčšieho samizdatu, ktorým som chcel vydavateľa presvedčiť, že má zmysel vydávať ceniny klasickou ryteckou technikou. Netrvalo dlho a predstavil som projekt pri vstupe Slovenska do Európskej únie. Obsahoval myšlienku, aby sme sa ako krajina prezentovali formou klasického vydávania poštových známok. Kompetentní to dlhší čas zvažovali, preto som sa sám rozhodol vyrobiť známku vo veľkosti 63 centimetrov štvorcových."
Žije na periférii
Situácia sa neskôr upokojila. V rámci koncepcie vydávania poštových známok napokon zvíťazili odbornosť, rozum a zdravý kompromis. Nateraz na dvadsať vydaných známok v celoštátnom meradle pripadá desať autorsky pripravených a vyrobených oceľorytinou a druhá polovica ofsetovou tlačou. V jednom kalendárnom roku vydá Slovenská pošta tri až štyri známky. Jubilujúci umelec žijúci na periférii výtvarného diania v handlovskej kotline má na svojom konte už stú poštovú známku. Známka je výnimočná v tom, že Cigánik je autorom návrhu, ale aj ryteckej výroby. Jubilejná emisia symbolizuje ochranu prírody. Maliar ju venoval vtákovi dropovi fúzatému.
Handlovský maliar sa však preslávil aj niekoľkými atraktívnymi kombinovanými obrazmi. Napríklad pre Vatikán, kde maľoval motív Cyrila a Metoda. Do Číny zas pripravil spoločne vydanú známku, na ktorej boli vyobrazené kultúrne pamiatky na Slovensku, Bojnicky zámok a čínske terasy Handan, za ktorú na jeseň v roku 2010 získal od čínskeho veľvyslanca na Slovensku poďakovanie. Cigánikovi priamo pri terasách Handan odhalili pamätnú tabuľu. Čerstvý päťdesiatnik Cigánik vytvoril umelecké diela aj pre Luxembursko, Srbsko či San Maríno.
V ankete o najkrajšiu známku desaťročia spoločne so svojím kolegom výtvarníkom Dušanom Kállayom vytvorili za pomoci mikroskopu najkrajšiu známku sveta – Dejiny poštového práva, kde bol ústredný motív rakúsko-uhorská panovníčka Mária Terézia. Slovenská známka a jej umelecká prezentácia získala nielen v európskom, ale aj v celosvetovom kontexte prioritné postavenie.
