PRIEVIDZA. Keď bude niekto potrebovať informáciu, koľko je v Hornej Marikovej nezamestnaných robotníkov do 55 rokov, vyťuká si to na našej stránke a dostane odpoveď. Zhruba tak by mali podľa Mariána Horeckého z odboru štatistiky obyvateľstva Štatistického úradu vyzerať výstupy z májového sčítania obyvateľov, domov a bytov.
Údaje zo sčítania používajú na analýzy a opatrenia mnohé štátne inštitúcie, samosprávy či investori, čoraz viac ľudí sa pýta, či je takéto zisťovanie informácií za viac než 30 miliónov eur potrebné.
Mnohé z odpovedí na 52 otázok z dotazníkov už rôzne úrady poznajú, vypĺňanie formulárov ľudí oberá o čas, niektorí poukazujú aj na hrozbu zneužitia dôverných údajov alebo obrovské náklady na ich zber.
Celá niekoľkoročná akcia, vrátane príprav a vyhodnotenia výsledkov, má stáť 30,6 milióna eur. Odborníci i politici, ktorí v minulosti so sčítaním prišli do kontaktu, ho skôr obhajujú.
Kde ľudia žijú, len tušíme
„Je to kompletná vzorka slovenskej populácie, od ktorej získate veľké množstvo socio-ekonomických údajov a mnohé z nich nevieme získať inak. V súčasnosti nemáme poprepájané databázy rôznych úradov, aby sme to vedeli spraviť bez sčítania," hovorí aj ekonóm Vladimír Baláž z Prognostického ústavu SAV.
Ako konkrétne odborníci údaje využijú? „Kde je Bratislava v piatok večer? V rýchliku do Košíc," pomáha si známym vtipom.
„Len na základe sčítania môžeme zistiť, ako sa obyvateľstvo presúva za prácou, do ktorých regiónov sa ľudia vracajú a kde už o nich definitívne prišli a hrozí im vyľudnenie. Na základe toho môžeme prijať stratégie, ako ľudí prilákať, ako podporiť dochádzku za prácou," vraví Baláž.
Koľko nás vlastne je?
Skeptickejší je k sčítaniu poslanec a bývalý minister sociálnych vecí Ľudovít Kaník (SDKÚ). „Beriem to ako povinnú jazdu, ktorá sa občas musí absolvovať, aby sme vedeli, ako sa veci vyvinuli v čase, čo sa zmenilo, aké sú trendy, ale či to má stať 30 miliónov, to je už druhá otázka."
„Čím viac toho budeme vedieť, tým lepšie budeme môcť zohľadniť vplyvy zmien na obyvateľstvo," hovorí poslanec a bývalý minister financií Ján Počiatek (Smer). Štát by mal podľa neho zapracovať na vytvorení kvalitných databáz, z akých čerpajú informácie severské krajiny.
Demograf Ján Mészáros upozorňuje, že sčítanie obyvateľov je naozaj aj o tom, ako sa volá. Údaje v matrikách a registri obyvateľov ministerstva vnútra sú podľa neho len orientačné.
„Nikto nevie presný počet obyvateľov, ten sa každú minútu mení, ako sa ľudia rodia, umierajú a migrujú. Toto je jeden moment, kedy sa to dá sčítať," hovorí. Týmto momentom je polnoc z piatka 20. na sobotu 21. mája, ku ktorému sa informácie do dotazníka vypĺňajú.
Ani sčítanie nedá úplne presnú odpoveď o počte obyvateľov. V roku 2001 sa napríklad podľa odhadov Štatistického úradu nepodarilo komisárom zastihnúť asi 25-tisíc ľudí, ktorí ostali nesčítaní.
