Streda, 18. júl, 2018 | Meniny má Kamila

Cestovateľ Marek Ďuriš sa po čase usmieva nad vlastnou rozvahou

Lekár, ktorý sa rád túla po zaujímavých krajinách, prinesie na festival Jeden svet do Prievidze rozprávanie a premietanie o južnom Sudáne.

Lekár a cestovateľ Marek Ďuriš.(Zdroj: ARCHÍV MĎ)

Od roku 2002 pracoval na projektoch Trnavskej Univerzity a Vysokej školy sv. Alžbety v rôznych častiach Južného Sudánu ako lekár, teraz je na voľnej nohe. Okrem problematiky rozvojovej pomoci v zdravotníckom sektore sa venuje anesteziológii. Vo voľnom čase cestuje, fotografuje a chodí po horách. Na festival Jeden Svet prinesie Rozprávanie a premietanie o južnom Sudáne, občianskej vojne a práci v humanitárnej misii. Lekár Marek Ďuriš.

Ste lekár a cestovateľ. Čím sa cítite vy?

- Jedným zo 6,9 miliárd ľudí, ktorí si po tejto planéte práve kotúľajú svoju guľôčku osudu a sú... šťastní.

Aké ste mali detstvo, vyrastali ste v lekárskej rodine?

- Nikto z rodiny nebol ani lekárom a ani cestovateľom. Patrili sme k štandardnej rodine normalizačného obdobia – dve dovolenky v Juhoslávii, tretí devízový prísľub nám bol zamietnutý. Jednoznačne som však prežil šťastné detstvo, rodičia i starí rodičia sa mne i sestre venovali, na druhej strane nám však ponechávali slobodu v rozhodovaní.

Kde sú korene vášho cestovania po svete? Čítali ste cestopisy alebo Mayovky?

- Ani nie. V noci v posteli pod perinou by ste u mňa asi ťažko hľadali zemepisný atlas či knižné zápisky z ciest. Korene môjho cestovania boli vcelku nesmelé. V tejto súvislosti si spomínam na našu prázdninovú cestu. S kamarátmi ešte na strednej škole sme sa vybrali stopom do Litmanovej. Na chrbte ruksak, v ruke igelitka so zavareným mäsom v sklenenom pohári, žiadna mapa, žiaden konkrétny cieľ. Také bezstarostné potulovanie po prírode. No a potom sa všetky ostatné cesty niesli v podobnom duchu. Hnané zvedavosťou a hravosťou. Myslím, že to sú dva základné atribúty cestovania, ktoré obohatia ako cestovateľa, tak aj ľudí, s ktorými sa stretne. Zvedavosť pomáha prekonať pohodlie a obavy z neznáma a vďaka hravosti ľahko miznú kultúrne a názorové bariéry.

Ako sa zrodil nápad cestovať stopom po Iráne v roku 2001?

- Nebol to ani tak nápad ako skôr inšpirácia kamarátmi, ktorí mali už v tom čase precestované krajiny od Indie, cez Gruzínsko, Etiópiu až po Maroko. A myslím tým skutočne precestované, na vlastnú päsť bez cestovných kancelárií, s minimom peňazí, s problémami so zháňaním informácií pred cestou či víz, nehovoriac o úzkoprofilových knižných sprievodcoch. Rok pred Iránskou cestou sme so spolužiakmi stážovali v nemocnici v Ankare. Vďaka komplexnosti a hĺbke dojmov, ktoré pramenili z prežitých konkrétnych situácií, sa nám Blízky Východ natoľko zapáčil, že sme po niekoľkých mesiacoch nedokázali odolať zvedavosti pozrieť sa, čo je za Tureckom. Prozaickým míľnikom v príprave cesty bolo vzájomné zaočkovanie sa proti vírusovej hepatitíde na našej internátnej izbe. Potom už veci nabrali spád. Vo Viedni sme po opakovaných návštevách zohnali aspoň tranzitné víza a po preštudovaní dvoch niekoľko stranových cestopisov našich predchodcov a jednej návštevy kníhkupectva so zbežným prelistovaním Cesty na Východ sme boli pripravení vystrčiť palec a ísť.

Aký tam bol v tom čase režim? Vedeli ste, do čoho idete?

- S odstupom času sa nad našou rozvahou usmievam. Samozrejme, že sme boli inocenti a vedeli sme len to, že ideme do Islamskej krajiny riadenej prezidentom a duchovným vodcom. Až na mieste sme mohli tušiť, čo to v skutočnosti znamenalo. Oproti liberálnejšiemu Turecku paradoxne ubudlo mešít, ženy však začali byť viac zahalené, i medzi mladšou generáciou sme stretli horlivých priaznivcov náboženského štátu. Nie som politologický analytik, aby som s nadhľadom hodnotil situáciu, tak zdôrazňujem, že to boli len subjektívne dojmy, ešte k tomu obrúsené desiatimi rokmi, ktoré od vtedy prešli.

Študujete si dopredu materiály o danej krajine? Organizujete cestu dopredu, alebo improvizujete?

- Som presvedčený, že je lepšie mať otvorené oči, uši a vnútro, než nos ponorený v návodoch, ako sa pohybovať v tej-ktorej krajine.

deti.gif

Deti sa najedli na rozlúčkovej párty s personálom nemocnice v južnom Sudáne. Foto: ARCHÍV MĎ

Pred štyrmi rokmi ste cestovali po Sýrii. Prečo práve táto krajina, prečo opäť stopom a v akom zložení ste išli?

- Sýria z dvoch dôvodov. Opäť Blízky Východ, kde sa cítim dobre a opäť nie vychytená krajina, kde platí, čím menej návštevníkov, tým ľahšie preniknutie do autentickej reality. Stopovanie je vynikajúcim prostriedkom, ako sa priblížiť ľuďom, ako sa otvoriť neplánovaným situáciám a nefixovať sa na konkrétne ciele. Je to i gesto, ktoré stopára stavia do úlohy prijímateľa či prositeľa o pomoc, čo nie je pre sebestačného Európana až také ľahké akceptovať, a rovnakým dielom dodáva dobrodincovi pocit, že môže byť nápomocný. A v podstate je technicky jedno, či idete vo dvojici alebo štvorici. My sme išli v zostave traja študenti ekológie a jeden dobrovoľne nezamestnaný lekár.

Darí sa vám na takýchto cestách spoznať každodenný život, priblížiť sa miestnym ľuďom aj bez znalosti ich jazyka?

- Asi je zbytočné opakovať, že angličtina má všade svoju moc a význam. Ak má však byť cestovanie o hľadaní paralel, tak bez aspoň základnej jazykovej asimilácie a papiera s perom to nepôjde.

Ako vnímate z pohľadu človeka, ktorý precestoval kus sveta, dlhodobo pôsobil v Afrike, videl rôzne spôsoby života, ten náš život tu doma? Akí sme ľudia v porovnaní so svetom?

- Moje pocity bývajú podmienené krajinou, z ktorej sa vraciam. Úprimne povedané, z ciest po Blízkom Východe som sa väčšinou tešil na to, že sa budem môcť konečne pohybovať v známych spoločenských modeloch správania. Že keď napríklad vstúpim do obchodu, tak budem ľuďom ukradnutý a tí, ktorí budú chcieť so mnou robiť kšeft, nebudú na mňa kričať alebo sa stavať do úlohy priateľov, ale ma budú buď ignorovať alebo rafinovane manipulovať. V Afrike zas ťažko človek unikne od ľudí. Medziľudské väzby či už v rodine alebo komunite, sú tak tesné, že som po čase naozaj túžil byť aspoň chvíľu sám, o nikoho iného sa nestarať a nebyť v záujme starostlivosti iných. Na druhej strane mi napadá veľmi hrejivý moment zo Sudánu, keď som sa po pár dňoch maródenia ukázal v nemocnici a prvý človek, ktorého zaujímalo ako sa mám a či už som zdravý, bola mladá pacientka, ktorá bola sama ťažko chorá. Keby som to mal zhrnúť do jednej vety, tak fakt, že sa vraciam na Slovensko je dôkazom toho, že neviem a možno nechcem v sebe potlačiť čiastočne konzumného Európana – individualistu, ktorý má rád v živote pravidlá a plány, ale naopak, to že sa vraciam na vzdialené miesta, kde som trávil mesiace, je kompenzáciou toho, čo mi na Slovensku chýba. Je to najmä prostosť, odovzdanosť, nekomplikovanosť života. Je to vnútorná polemika, ktorá vo mne asi nikdy neskončí a skôr sa bude časom vyhrocovať.

Možno povedať, že vzhľadom na to, čo ste videli a prežili, máte špecifický zmysel pre humor?

- Samozrejme, že to spektrum situácií, ktoré som zažil, bolo od temných až po tie najsvetlejšie. A práve Afrika, tmavý kontinent, bola výbornou školou, ako brať nepodstatné veci s ľahkosťou a s humorom.

Na Marekovo rozprávanie a projekciu pozývajú organizátori v úvodný deň festivalu Jeden svet v utorok 14. marca o 18.30 h.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí
  2. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku
  3. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
  4. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť
  5. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  6. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice?
  7. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie
  8. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení
  9. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia
  10. Volkswagen Golf GTI TCR naživo na Slovakia Ringu!
  1. OMV robí dovolenku pre vodičov oddychom
  2. OMV robí dovolenku pre vodičov oddychom
  3. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku
  4. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
  5. Dubravské Čerešne majú sladké prekvapenie pre najrýchlejších!
  6. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  7. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť
  8. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí
  9. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice?
  10. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie
  1. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne 23 103
  2. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí 17 289
  3. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo? 16 124
  4. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie 11 933
  5. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice? 8 817
  6. Ulovte si last minute dovolenku so zľavou do 70% 4 289
  7. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení 4 097
  8. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia 3 266
  9. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť 2 408
  10. Volkswagen Golf GTI TCR naživo na Slovakia Ringu! 2 045

Hlavné správy z MY Horná Nitra

„Cyklo-unikát“ nad Bojnicami

Priaznivci horskej cyklistiky majú v okolí Bojníc doslova raj. Vďaka občianskemu združeniu Hornonitrianske stopy tu existuje hneď niekoľko cyklotrás pomenovaných podľa uhorských panovníkov.

Dolné Vestenice alebo Lehota privítajú Fortunaligistu. Spravíme preto všetko, hlásia oba tímy

V histórii oboch klubov by to bolo úplne po prvýkrát, čo by v súťažnom zápase vyzvali zástupcu najvyššej slovenskej súťaže.

Krajský súd zamietol sťažnosť prokurátorky v prípade exposlanca Smeru-SD

Exposlanec Národnej rady SR a bývalý okresný šéf Smeru-SD v Prievidzi Vladimír J. sa nedopustil trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby.

Kam vyraziť za zábavou a kultúrou? Prinášame vám tipy na voľný čas

Ak ešte nemáte program na voľné chvíle, možno si vyberiete z podujatí v našom regióne.

Pokúsili sa platiť falošnými peniazmi, polícia ich ihneď zadržala (+FOTO)

Ivan a Božena mali vyrábať bankovky v hodnote sto a päťsto eur.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Zomrel známy horský záchranár Rudolf Chalupek

Rodák z Nemiec pri Banskej Bystrici pomohol na horách mnohým ľuďom v ťažkých situáciách. Odišiel do večnosti vo veku nedožitých 35 rokov.

Šialená jazda kamiónu. Vodič ohrozil mnoho životov

Na internete sa objavil kamerový záznam z cesty pri Novákoch.

Koše na papier v Martine zamkli, kradlo sa z nich

​​​​​​​Kontajnery na separovanie papiera sa v Martine stali terčom zlodejov. Ich uzamknutie teraz ľuďom trošku komplikuje vhadzovanie kartónov dovnútra, a tak niektoré z košov už našli zničené.

Vybrali SME

Už ste čítali?