Utorok, 20. október, 2020 | Meniny má VendelínKrížovkyKrížovky

Cestovateľ Marek Ďuriš sa po čase usmieva nad vlastnou rozvahou

Lekár, ktorý sa rád túla po zaujímavých krajinách, prinesie na festival Jeden svet do Prievidze rozprávanie a premietanie o južnom Sudáne.

Lekár a cestovateľ Marek Ďuriš.Lekár a cestovateľ Marek Ďuriš. (Zdroj: ARCHÍV MĎ)

Od roku 2002 pracoval na projektoch Trnavskej Univerzity a Vysokej školy sv. Alžbety v rôznych častiach Južného Sudánu ako lekár, teraz je na voľnej nohe. Okrem problematiky rozvojovej pomoci v zdravotníckom sektore sa venuje anesteziológii. Vo voľnom čase cestuje, fotografuje a chodí po horách. Na festival Jeden Svet prinesie Rozprávanie a premietanie o južnom Sudáne, občianskej vojne a práci v humanitárnej misii. Lekár Marek Ďuriš.

Ste lekár a cestovateľ. Čím sa cítite vy?

- Jedným zo 6,9 miliárd ľudí, ktorí si po tejto planéte práve kotúľajú svoju guľôčku osudu a sú... šťastní.

Aké ste mali detstvo, vyrastali ste v lekárskej rodine?

- Nikto z rodiny nebol ani lekárom a ani cestovateľom. Patrili sme k štandardnej rodine normalizačného obdobia – dve dovolenky v Juhoslávii, tretí devízový prísľub nám bol zamietnutý. Jednoznačne som však prežil šťastné detstvo, rodičia i starí rodičia sa mne i sestre venovali, na druhej strane nám však ponechávali slobodu v rozhodovaní.

Kde sú korene vášho cestovania po svete? Čítali ste cestopisy alebo Mayovky?

- Ani nie. V noci v posteli pod perinou by ste u mňa asi ťažko hľadali zemepisný atlas či knižné zápisky z ciest. Korene môjho cestovania boli vcelku nesmelé. V tejto súvislosti si spomínam na našu prázdninovú cestu. S kamarátmi ešte na strednej škole sme sa vybrali stopom do Litmanovej. Na chrbte ruksak, v ruke igelitka so zavareným mäsom v sklenenom pohári, žiadna mapa, žiaden konkrétny cieľ. Také bezstarostné potulovanie po prírode. No a potom sa všetky ostatné cesty niesli v podobnom duchu. Hnané zvedavosťou a hravosťou. Myslím, že to sú dva základné atribúty cestovania, ktoré obohatia ako cestovateľa, tak aj ľudí, s ktorými sa stretne. Zvedavosť pomáha prekonať pohodlie a obavy z neznáma a vďaka hravosti ľahko miznú kultúrne a názorové bariéry.

Ako sa zrodil nápad cestovať stopom po Iráne v roku 2001?

- Nebol to ani tak nápad ako skôr inšpirácia kamarátmi, ktorí mali už v tom čase precestované krajiny od Indie, cez Gruzínsko, Etiópiu až po Maroko. A myslím tým skutočne precestované, na vlastnú päsť bez cestovných kancelárií, s minimom peňazí, s problémami so zháňaním informácií pred cestou či víz, nehovoriac o úzkoprofilových knižných sprievodcoch. Rok pred Iránskou cestou sme so spolužiakmi stážovali v nemocnici v Ankare. Vďaka komplexnosti a hĺbke dojmov, ktoré pramenili z prežitých konkrétnych situácií, sa nám Blízky Východ natoľko zapáčil, že sme po niekoľkých mesiacoch nedokázali odolať zvedavosti pozrieť sa, čo je za Tureckom. Prozaickým míľnikom v príprave cesty bolo vzájomné zaočkovanie sa proti vírusovej hepatitíde na našej internátnej izbe. Potom už veci nabrali spád. Vo Viedni sme po opakovaných návštevách zohnali aspoň tranzitné víza a po preštudovaní dvoch niekoľko stranových cestopisov našich predchodcov a jednej návštevy kníhkupectva so zbežným prelistovaním Cesty na Východ sme boli pripravení vystrčiť palec a ísť.

Aký tam bol v tom čase režim? Vedeli ste, do čoho idete?

- S odstupom času sa nad našou rozvahou usmievam. Samozrejme, že sme boli inocenti a vedeli sme len to, že ideme do Islamskej krajiny riadenej prezidentom a duchovným vodcom. Až na mieste sme mohli tušiť, čo to v skutočnosti znamenalo. Oproti liberálnejšiemu Turecku paradoxne ubudlo mešít, ženy však začali byť viac zahalené, i medzi mladšou generáciou sme stretli horlivých priaznivcov náboženského štátu. Nie som politologický analytik, aby som s nadhľadom hodnotil situáciu, tak zdôrazňujem, že to boli len subjektívne dojmy, ešte k tomu obrúsené desiatimi rokmi, ktoré od vtedy prešli.

Študujete si dopredu materiály o danej krajine? Organizujete cestu dopredu, alebo improvizujete?

- Som presvedčený, že je lepšie mať otvorené oči, uši a vnútro, než nos ponorený v návodoch, ako sa pohybovať v tej-ktorej krajine.

deti.gif

Deti sa najedli na rozlúčkovej párty s personálom nemocnice v južnom Sudáne. Foto: ARCHÍV MĎ

Pred štyrmi rokmi ste cestovali po Sýrii. Prečo práve táto krajina, prečo opäť stopom a v akom zložení ste išli?

- Sýria z dvoch dôvodov. Opäť Blízky Východ, kde sa cítim dobre a opäť nie vychytená krajina, kde platí, čím menej návštevníkov, tým ľahšie preniknutie do autentickej reality. Stopovanie je vynikajúcim prostriedkom, ako sa priblížiť ľuďom, ako sa otvoriť neplánovaným situáciám a nefixovať sa na konkrétne ciele. Je to i gesto, ktoré stopára stavia do úlohy prijímateľa či prositeľa o pomoc, čo nie je pre sebestačného Európana až také ľahké akceptovať, a rovnakým dielom dodáva dobrodincovi pocit, že môže byť nápomocný. A v podstate je technicky jedno, či idete vo dvojici alebo štvorici. My sme išli v zostave traja študenti ekológie a jeden dobrovoľne nezamestnaný lekár.

Darí sa vám na takýchto cestách spoznať každodenný život, priblížiť sa miestnym ľuďom aj bez znalosti ich jazyka?

- Asi je zbytočné opakovať, že angličtina má všade svoju moc a význam. Ak má však byť cestovanie o hľadaní paralel, tak bez aspoň základnej jazykovej asimilácie a papiera s perom to nepôjde.

Ako vnímate z pohľadu človeka, ktorý precestoval kus sveta, dlhodobo pôsobil v Afrike, videl rôzne spôsoby života, ten náš život tu doma? Akí sme ľudia v porovnaní so svetom?

- Moje pocity bývajú podmienené krajinou, z ktorej sa vraciam. Úprimne povedané, z ciest po Blízkom Východe som sa väčšinou tešil na to, že sa budem môcť konečne pohybovať v známych spoločenských modeloch správania. Že keď napríklad vstúpim do obchodu, tak budem ľuďom ukradnutý a tí, ktorí budú chcieť so mnou robiť kšeft, nebudú na mňa kričať alebo sa stavať do úlohy priateľov, ale ma budú buď ignorovať alebo rafinovane manipulovať. V Afrike zas ťažko človek unikne od ľudí. Medziľudské väzby či už v rodine alebo komunite, sú tak tesné, že som po čase naozaj túžil byť aspoň chvíľu sám, o nikoho iného sa nestarať a nebyť v záujme starostlivosti iných. Na druhej strane mi napadá veľmi hrejivý moment zo Sudánu, keď som sa po pár dňoch maródenia ukázal v nemocnici a prvý človek, ktorého zaujímalo ako sa mám a či už som zdravý, bola mladá pacientka, ktorá bola sama ťažko chorá. Keby som to mal zhrnúť do jednej vety, tak fakt, že sa vraciam na Slovensko je dôkazom toho, že neviem a možno nechcem v sebe potlačiť čiastočne konzumného Európana – individualistu, ktorý má rád v živote pravidlá a plány, ale naopak, to že sa vraciam na vzdialené miesta, kde som trávil mesiace, je kompenzáciou toho, čo mi na Slovensku chýba. Je to najmä prostosť, odovzdanosť, nekomplikovanosť života. Je to vnútorná polemika, ktorá vo mne asi nikdy neskončí a skôr sa bude časom vyhrocovať.

Možno povedať, že vzhľadom na to, čo ste videli a prežili, máte špecifický zmysel pre humor?

- Samozrejme, že to spektrum situácií, ktoré som zažil, bolo od temných až po tie najsvetlejšie. A práve Afrika, tmavý kontinent, bola výbornou školou, ako brať nepodstatné veci s ľahkosťou a s humorom.

Na Marekovo rozprávanie a projekciu pozývajú organizátori v úvodný deň festivalu Jeden svet v utorok 14. marca o 18.30 h.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Home (ale aj) Office
  2. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  3. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  4. Zamestnanec chcel príspevok na stravu, no šéf mal iný názor.
  5. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  6. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  7. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  8. Zelená Bratislava
  9. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové
  10. Znečistenie riek už možno nebude možné zastaviť
  1. Počas pandémie je dôležité aj správne kúrenie
  2. Bezbariérové vozidlo
  3. Na NFŠ môže byť rýchlo 72 špeciálnych lôžok pre COVID 19
  4. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  5. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  6. Zelená Bratislava
  7. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  8. Ruža zmeny
  9. Úpravy automobilov pre ZŤP
  10. No Finish Line v Bratislave sa presúva do virtuálneho priestoru
  1. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 28 762
  2. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 16 142
  3. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 14 758
  4. Čo bude s gastráčmi a miliardy z EÚ ako prekliatie? 13 721
  5. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 12 201
  6. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 884
  7. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 9 907
  8. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 9 089
  9. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 075
  10. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 8 979
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Prievidza a Bojnice - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Horná Nitra

Handlovská samospráva finančne podporí šport i kultúru

Handlovská samospráva finančne podporí amatérsky šport i kultúru.

Cievni chirurgovia v Handlovej ročne operujú viac ako 600 pacientov s varixami

Cievni chirurgovia z handlovskej nemocnice ročne operujú viac ako 600 pacientov s kŕčovými žilami.

Ambulantní lekári žiadajú lepšie informácie

Zväz ambulantných lekárov vyzval ministerstvo zdravotníctva, aby zjednotili pravidlá a informovali verejnosť.

ilustračná foto

Útočíme na prvé miesto, hovorí kanonier Novák Peter Botka

Boj o prvenstvo v majstrovstvách oblasti chce zamotať aj novácka Iskra.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Koronavírus si vyžiadal prvú obeť z radov zdravotníkov

Obvodný lekár v Lokci podľahol ochoreniu COVID-19, mal len 48 rokov.

Najviac nakazených pribudlo v Košiciach a v okrese Čadca

Nedeľňajší rekord sa vyšplhal na číslo 860.

Vojaci kontrolujú miesta určené na testovanie Oravcov

Samosprávy musia do piatka rána pripraviť priestory, kde sa uskutočnia odbery. Oravcov budú testovať trikrát.

KORONAVÍRUS: Žilina hlási menej nakazených, Čadca medzi najhoršími

V nemocniciach je hospitalizovaných 638 pacientov.

Už ste čítali?