NITRIANSKE RUDNO. Má iba štrnásť rokov, no život mu už uštedril dve kruté rany. Dávid Machač prišiel najskôr o mamu, o niekoľko mesiacov zomrel aj jeho otec. Pre chlapca v pubertálnom veku ťažká situácia.
V zložitých rodinných vzťahoch chvíľu nevedel, kam patrí, až natrvalo zakotvil u starých rodičov v Nitrianskom Rudne. Dnes prežíva šťastnejšie obdobie, pretože každodenný život napĺňa jeho veľká vášeň – hokej.
Nový domov
Dávidova mama mala rakovinu. Boj so zákernou chorobou prehrala 11. februára 2008.
„Rovnako jedenásteho, ale v decembri v roku 2009, zomrel aj chlapcov otec, môj syn. Podľahol komplikáciám, ktoré mal s obličkou,“ priblížil smutné udalosti v živote rodiny Dávidov starý otec Ivan Machač.
Pre chlapca v pubertálnom veku to bola ťažká rana. Možno aj preto sa správal vzdorovito, radšej bol s kamarátmi ako s najbližšími.
Dávid jazdil rád s otcom kamiónom. Foto: ARCHÍV IM
V rodine s komplikovanými vzťahmi patril do opatrovníctva postupne viacerým ľuďom z príbuzenstva. Napriek tomu najviac času vždy trávil u starých rodičov v Nitrianskom Rudne, kde nakoniec zostal aj natrvalo.
„Som šťastný, že som u dedka a babky. Mám u nich pekný domov,“ povedal Dávid.
Spokojný je aj jeho dedo. „Chlapec sa upokojil, jeho správanie je oveľa lepšie ako pred časom. Občas si zaspomína na rodičov. Jeho otec jazdil na kamióne a Dávida bral občas so sebou. Toto pekné obdobie mu dnes pripomína maketa kamióna, ktorú dostal od majiteľa nemeckej firmy, v ktorej jeho otec pracoval.“
Dávid má aj vďaka otcovmu povolaniu pozitívny vzťah k autám. Jeho budúce povolanie by však malo byť z oblasti gastronómie, pretože by chcel byť kuchárom alebo čašníkom.
So starými rodičmi. Foto: ARCHÍV IM
Chára ako vzor
„Škola a učenie nie sú jeho silnou stránkou. Teší nás aspoň, že našiel záľubu v hokeji, ktorý aktívne hráva za Prievidzu. Podporujeme ho, chceme, aby robil niečo zmysluplné, zvlášť, ako ho to baví,“ zdôraznil Ivan Machač.
Dávidove snaženie na tréningoch ocenil aj jeho tréner Pavel Takáč.
„Je usilovný a zodpovedný. Zlepšiť by sa mohol v koncentrácii, ktorá mu občas chýba pri zápasoch. Ak bude naďalej snaživý, môže to dotiahnuť v hokeji ďaleko. Podstatné je, že ho táto hra baví, že je doslova jeho životom.“
Dávid je obranca, preto nečudo, že jeho najväčším hokejovým vzorom je Zdeno Chára.
„Raz by som chcel hrať ako on a dosiahnuť aj podobné úspechy, ktoré už má na konte,“ vyslovil želanie Dávid.
Nielen jeho najbližší, ale všetci, ktorí ho poznajú, mu to želajú. Za ťažké rany osudu, ktoré si už ako dieťa musel preskákať, by si šťastný a úspešný život zaslúžil.
