PRIEVIDZA. Ak ste zvedaví, kto vám ukrýva v domácnosti kľúče, kto žije v mestskej kanalizácii, či kto najradšej spáva v nevypraných ponožkách, príďte sa zoznámiť so škriatkami a strašidlami. Tie doputujú do Hornonitrianskej knižnice v Prievidzi od kráľovnej z českej rozprávkovej krajiny, Vitězslavy Klimtovej z Prahy.
Výstava originálnych bábok, víl a škriatkov najprv putovala po českých knižniciach a od septembra 2009 osviežuje knižničné prostredie na Slovensku. V Prievidzi sa môžeme tešiť z prítomnosti šestnástich (ne)skutočných bytostí z expozície Rozprávková krajina od utorka 25. januára.
Hnusník spáva v nevypraných ponožkách
Vedeli ste, že priateľom ľudí, obzvlášť milovníkov knižiek, sa môže stať Permoník knižný? Je obyvateľom starých knižníc a zdržuje sa najmä v neprehľadných regáloch. Knižnica, v ktorej sa nachádza, má veľkú šancu, že sa v nej objaví vzácne dielo. Škriatok sa živí starým papierom, ale dáva pozor, aby neskonzumoval niečo vzácne a nenahraditeľné. V domácnostiach starých mládencov žije Hnusník drobný pižmový. Dobre sa cíti, keď je okolo neho neporiadok a pred odhalením sa skrýva v odpadkovom koši. Najradšej spáva v nevypraných ponožkách.
Strašidiel pani Klimtovej sa netreba báť. Sú to bytosti s ľudskými vlastnosťami. Niekedy sú milé, inokedy protivné. Zvláštne je na nich to, že miesto toho, aby samé strašili, sú ustrašené. Kúzelné postavičky majú svoje mená, dokonca aj v latinčine. Napríklad Čert český domáci má latinský názov Diabolus bohemicus domesticus. O každej bytosti sa dozviete celú charakteristiku – kde sa vyskytuje, kde žije, čím sa živí a ako sa prejavuje.
Vytvorila aj stolovú hru
Vitězslava Klimtová je spisovateľkou, ilustrátorkou a grafičkou rozprávkových víl, elfov, škriatkov, vodníkov i strašidielok. Tie sa do povedomia detí i dospelých dostali najskôr prostredníctvom jej kníh, dnes majú aj svoju trojrozmernú podobu. Okrem toho vytvorila omaľovánky, leporelá, pexesá, puzzle, dokonca i stolovú hru. Putovná výstava bude na detskom oddelení Hornonitrianskej knižnice sprístupnená do 4. februára 2011.
Autor: Božena Blaháčová