PRIEVIDZA. Hokejisti MŠHK si návrat do prvej ligy v aktuálnej sezóne nevybojujú. Definitíva padla už v 15. kole druhej ligy skupiny Stred. Po prehre Prievidze s Dubnicou bolo jasné, že do baráže o postup do prvej ligy sa kvalifikujú Púchov a Partizánske. O závere základnej časti i príčinách neúspechu MŠHK sme sa porozprávali s 23-ročným stredným útočníkom Miroslavom Holúbekom, odchovancom prievidzského klubu, ktorý v drese MŠHK odohral viacero prvoligových sezón.
Miroslav, pred zápasom s Dubnicou vám ešte blikala iskierka nádeje, museli ste však bezpodmienečne vyhrať aj čakať na zaváhanie Partizánskeho. No nezvládli ste už prvý predpoklad.
- Bol to pre nás nešťastný duel. Nevyužili sme množstvo šancí, Dubničanom výborne zachytal brankár. Hoci sme boli herne lepší, z protiútokov sme inkasovali góly. Bol to klasický scenár, ktorý sa u nás viackrát opakoval v tejto sezóne, ale aj v minulej.
Šancu postúpiť do baráže ste si však premrhali už skôr.
- Je to tak. Príčin je viacero. Už začiatok sezóny mal byť z našej strany úplne iný. Nemali sme však k dispozícii pre prerábanie strojovne ľad, a tak sme absolvovali minimálnu prípravu na ľade, nestihli sme v rámci nej odohrať ani jediný prípravný duel. V úvode sezóny sme dvakrát tesne prehrali, v Partizánskom a Dubnici. Ak by sme začali prípravu podľa plánu, nemali by sme po troch kolách na konte nula bodov, ale minimálne šesť a museli by súperi doháňať nás a nie my ich. Ale s tým už nič nenarobíme.
Veľkým problémom MŠHK bolo premieňanie šancí. Hoci ste boli neraz herne lepší, nedokázali ste to gólovo potvrdiť.
- Ťažko to vysvetliť. Keby sa vyhrávalo na šance, baráž máme vo vrecku. No hrá sa na góly a tie sme často nedávali ani z čistých pozícií. Zrejme niektorým hráčom nevyhovoval model súťaže, nedokázali sa pre málo zápasov v porovnaní s prvou ligou dostať do hernej pohody. Podpísať sa pod to mohli aj ďalšie faktory.
Viacerí fanúšikovia vyčítali hráčom málo bojovnosti počas zápasov. Čo hovoríte na tento fakt?
- Nikomu názor neberiem, no nemyslím si, že by hráči málo bojovali. Možno bol niekto po robote či škole unavený, no keď už bol na ľade, určite chcel podať čo najlepší výkon. Treba si uvedomiť, že nik z nás nehral pre peniaze, ale len sám za seba. A ak by nemal záujem, čo najlepšie hrať, nemusel by ani chodiť na tréningy či zápasy.
V každom prípade Prievidza mala káder na to, aby postúpila minimálne do baráže. Súhlasíte s tým?
- Áno súhlasím, bolo to aj naším cieľom. Káder sme mali na druhú ligu solídny, viacerí hráči by sa dokázali uchytiť aj v prvej lige. Avšak zhodou okolností a už spomínaných faktorov, sme zostali pred bránami baráže. Úspech je podmienený aj potrebou dobrých podmienok a tie nám, žiaľ, chýbali. Škoda, že sme nemali väčšiu podporu zo strany podnikateľov a sponzorov.
Prievidza by teraz mala hrať len zápasy o konečné umiestnenie v druhej lige. Nebude vám v týchto súbojoch chýbať motivácia?
- V týchto zápasoch už o nič nejde a je možné, že ich ani neodohráme. Všetko sa rozhodne v priebehu najbližších dní. Nie je to len otázkou financií, ale aj toho, že by sme mali problém s počtom hráčov, keďže pre juniorov už bude teraz prioritou ich juniorská liga.
