NITRIANSKLE PRAVNO. Doslova dobrou dušou prakticky všetkých kultúrnych aktivít v Nitrianskom Pravne, jednej z najväčších obcí na hornej Nitre, je keramikár, znalec a zberateľ ľudového umenia a remeselných výrobkov, 62-ročný Rastislav Haronik.
Vyštudoval Školu umeleckého priemyslu v Bratislave, odbor keramika a už počas štúdií začal zbierať staré džbány. Keďže v prievidzskom činžiaku, kde býval, si nemohol vytvoriť keramickú dielňu, hľadal vhodný objekt. Našiel ho vo Vyšehradnom, bývalej obci, založenej nemeckými kolonistami, dnes súčasť Nitrianskeho Pravna. Vyhliadol si tam starý nemecký poschodový dom. Na jeho fasáde objavil, že ho postavili v roku 1873.
Povesť čudáka
"Domáci ma najskôr považovali za čudáka, pretože som kúpil taký schátraný dom na spadnutie a potom aj preto, keď som ho začal rekonštruovať, že som neosadil trojdielne okná, ale ponechal pôvodné malé. Ani fasádu som neurobil z brizolitu ako iní," smeje sa, keď spomína na svoje začiatky.
Očaril ho najmä pôvodný interiér. Obývacia izba, ktorá zároveň bola aj spálňou, je vykurovaná veľkou keramickou kachľovou pecou. Vedľa nej je výklenok, v ktorom večer horeli triesky z mäkkého dreva a tak osvetľovali izbu. Ak potrebovali domáci svietiť priamo pri stole, horiacu triesku zastrčili do kovového stojana, takzvaného posvätáča. Pod ním však musela byť miska s vodou, aby nevznikol požiar. Až oveľa neskôr začali ľudia používať petrolejky.
Potešil sa, že v dome sa zachovala aj pôvodná čierna kuchyňa. Len málo sa ich zachovalo v takejto podobe, hovorí Haronik. Je to stredoveký spôsob prípravy jedál na otvorenom ohni. Kuchyňa má kamennú klenbu, ktorá keď sa rozohriala, slúžila aj ako pec. Varilo sa na priamom ohni v hrncoch alebo kotlíkoch s nožičkami. Zaujímavé je, že dym stúpal do hornej časti miestnosti, v kúte ktorej bol široký komín ústiaci pod sedlovú strechu. Tam sa dym voľne rozplýval a zároveň konzervoval krov.
Kuchyňa slúžila a aj Haronikovi stále slúži ako udiareň. Steny kuchyne sú stále začadené od dymu a z toho vznikol aj jej názov.
Dvadsaťročná rekonštrukcia
K domu si neskôr v záhrade pristavil obytnú časť a keramickú dielňu. V pôvodných miestnostiach zriadil súkromné múzeum. Je v nich zbierka keramických nádob, ale aj rôzne ľudovoumelecké predmety z kovu, dreva, kože či textilu. Má tam aj zbierku starých krojov, ktoré dokáže vlastnoručne opraviť.
Rekonštrukcia domu mu trvala takmer 20 rokov. V roku 1993 za záchranu tejto stavby získal cenu Europa Nostra, ktorú udeľuje dánsky princ. Až potom Haronikov dom zapísali do zoznamu národných kultúrnych pamiatok. Už však má spolu s kolegom, huslistom pravnianskej folklórnej skupiny Andrejom Richterom, vyhliadnutý ďalší starý nemecký dom. Je dokonca starší najmenej o sto rokov. Spoločne ho chcú takisto zrekonštruovať.
V dome, ktorý Rastislav Haronik zrekonštruoval, je múzeum. Foto: TASR
