Jedným z najväčších lákadiel návštevníkov Bojnického zámku je Zlatá sála. Podľa väčšiny z nich najkrajšia, aká v zámku je.
BOJNICE. Práve Zlatá sála Bojnického zámku je doslova ikonou, ktorá je najcharakteristickejšou pre túto stavbu. Napriek tomu, že ju takmer každý pozná z množstva propagačných a prezentačných materiálov, vždy dokáže vyraziť dych.
Je to snáď jej majestátnosťou. Svoj názov dostala podľa stropu, ktorý je kópiou takzvaného Anjelského stropu z Akadémie krásnych umení v Benátkach. Práve tento na zahraničných cestách zaujal grófa Jána Františka Pálfiho, posledného šľachtického majiteľa zámku, ktorý zatúžil niečo podobné mať aj v Bojniciach.
Chcel aj zlatú podlahu
Zákazku v roku 1907 zadal firme Gebrüder Colli z Innsbrucku, ktorá zabezpečovala prevažnú časť interiérových úprav Bojnického zámku počas jeho prestavby v rokoch 1889 až 1910. Povráva sa, že gróf chcel okrem zlatého stropu v Zlatej sále i zlatú podlahu. Tú vraj chcel vyložiť zlatými dukátmi. No nevedel, ktorou stranou ich položiť na zem, pretože po hlave panovníka na jednej strane, ani po štátnom znaku na druhej strane mince nehodno šliapať. Poradili mu, aby mince ukladal na hranu. Taká podlaha by ho však vyšla veľmi draho a preto sú dodnes na podlahe iba drevené parkety.
Pozlátené drevo
Vráťme sa však k stropu. Celý je vyrezávaný z borovicového dreva a zlátený tenkými vrstvičkami zlata, takzvaným lístkovým zlatom. Zo stropu na nás hľadí 184 anjelských tvárí, no ešte pred desiatimi rokmi bolo anjelov o jedného menej.
Konkrétne o toho najväčšieho v strede. V rukách drží štít s pálfiovským erbom a pôvodne mal byť na tomto strope. No gróf Pálfi, ktorý výrobu a inštaláciu anjelského stropu neustále súril, sa jeho inštalácie nedožil. Zomrel v roku 1908.
Na dodávku a osadenie stropu dozeral správca bojnického panstva Emil Koderle. Práve tento pán z vlastnej vôle, alebo skôr z obdivu voči životu a dielu grófa i z vďaky, nechal namaľovať Francescovi Desilvestrimu grófa Pálfiho, ktorý v rukách drží nákres bojnického zámku. Tento okrúhly obraz nechal osadiť do stredu stropu v Zlatej sále.
Pálfiho vystriedal anjel
Obraz bol súčasťou stropu takmer celé jedno storočie. Až do roku 2001, kedy si jeho stav už vyžadoval odborný reštaurátorský zásah. Tento bolo možné vykonať iba po sňatí obrazu z jeho pôvodného miesta. Vtedy skrsla myšlienka, aby v pozlátenom strope neostala diera, osadiť do jeho stredu reliéf s anjelom, ktorý bol pôvodne určený na toto miesto. Keď už boli reštaurátori v blízkosti reliéfu, uvažovali nad grífmi starých majstrov, ktorí tento strop vyhotovili a osadili. Snáď iba zhodou náhod, prvá zo 183 pozlátených anjelských tváričiek v sebe skrývala dôležitý odkaz. Sami reštaurátori i odborní pracovníci múzea boli prekvapení z nápisu jednoduchou ceruzou. Obsahoval pravdepodobný dátum ukončenia montáže stropu v Zlatej sále zámku - 15.2.1909, nápis názvu firmy Gebrüder Colli i podpisy majstrov.
Po takmer storočí od úmrtia grófa Jána Františka Pálfiho tak monumentálny strop Zlatej sály získal vzhľad, o akom gróf sníval. Obraz, ktorý nechal namaľovať Emil Koderle bol po zreštaurovaní a zhotovení kópie pozláteného rámu zavesený späť do Zlatej sály, do blízkosti svojho pôvodného miesta. Z neho sa na návštevníkov pozerá samotný gróf, podľa výrazu tváre spokojný so svojím vzácnym dielom.
Autor: Erík Kližan
