BOJNICE. Hlivu ustricovitú, ktorá je spolu s japonskou hubou šii-také považovaná za elixír mladosti, si prakticky každý môže bez väčších problémov dopestovať doma. Tvrdí to Igor Čurila, bývalý banský technik, ktorý v Bani Nováky približne pred 20 rokmi začínal s pestovaním hlivy v banských štôlňach.
Dnes už ako dôchodca je nielen jej veľkým propagátorom, ale svoje poznatky využíva na pestovanie hlivovej sadby.
Ako vášnivý hubár a znalec húb navrhol vyskúšať pestovanie hlivy ustricovitej vo vtedy nevyužívaných banských štôlňach v hĺbke 200 300 metrov, kde sú veľkou výhodou stabilná teplota i vlhkosť.
Postupoval metódou omylov a úspechov, kým sa v bani podarilo dopestovať až 50 či 60 ton húb ročne. Substrátom je pšeničná alebo jačmenná slama. Hliva sa v bani pestuje dodnes, hoci už v menšom množstve, pretože niektoré chodby začali baníci používať opäť na ťažbu uhlia.
Za úspechom je čistota a hygiena
Po odchode do dôchodku si Čurila zriadil malú prevádzku na pestovanie hlivovej sadby. Ako prezradil, základom úspechu je čistota a hygiena. V povetrí totiž neustále lietajú ľudskému oku neviditeľné výtrusy a spóry nižších najmä hnilobu spôsobujúcich húb. Tie totiž hlivu priamo ohrozujú alebo znižujú výdatnosť substrátu.
Prvotná kultúra hlivy pochádza zo zahraničia, zo severských štátov Európy. V špecializovaných výrobniach tam mikroskopickým výberom najkvalitnejších výtrusov hubu kultivujú a dokonca šľachtia rôzne odrody. Čurila tieto kultúry potom rozmnožuje.
Nositeľom je pšenica alebo jačmeň. Zrno však treba najskôr uvariť, potom odstrediť, sterilizovať a v prísne sterilnom prostredí naočkovať dovezenou kultúrou. V malých balíčkoch alebo sklených 700-ml pohároch pri teplote asi 22 až 25 stupňov Celzia mycélium prerastie celý objem. Potom je už sadba vhodná na pestovanie.
"Slamu však treba najskôr sterilizovať vriacou vodou vo väčšej nádobe, nechať obschnúť a premiešať so sadbou. Takýmto substrátom je potom vhodné naplniť menšie igelitové vrecká. Treba v nich urobiť malé otvory, aby mohol unikať oxid uhličitý. V týchto otvoroch potom po troch týždňoch pri teplote asi 22 stupňov Celzia vyrašia trsy hlivy. Keď klobúky dosiahnu veľkosť hrášku, je dobré dať vrecká do chladnejšej miestnosti. O pár dní môžeme hlivu zberať," vysvetlil Čurila.
Zdravá huba
Škoda, že sa ľudia na Slovensku ešte nenaučili pravidelne konzumovať hlivu ustricovitú, konštatoval Čurila. Národ by bol oveľa zdravší. Hliva totiž obsahuje vzácne látky ako napríklad glukán, ktoré zvyšujú odolnosť organizmu proti vírusom aj jeho imunitu proti civilizačným chorobám.
Vzhľadom na to, že táto huba má nízku kalorickú hodnotu a mnoho vlákniny, je vhodná aj pre diabetikov a pomáha odbúravať z tela všelijaké škodliviny.
"Škoda, že v posledných rokoch skrachovali na Slovensku viacerí veľkopestovatelia hlív. Dováža sa z Maďarska a Poľska, kde je jej pestovanie dotované štátom. Dovezená hliva však stráca na kvalite počas prepravy a skladovania," dodal Čurila.
Igor Čurila sa teší z úrody novej odrody hlivy. Foto: TASR
