„Robiť vrcholovú cyklistiku v podmienkach, aké sú na Slovensku, to ju musí mať človek rád. Reprezentovať krajinu za vlastné prostriedky mi však pripadá choré," hovorí Pravenčan Milan Barényi o súčasnej situácii v slovenskom cyklokrose.
PRAVENEC: Milan Barényi patrí bezpochyby k najlepším slovenským cyklistom v poslednom desaťročí. Dlhoročnou jednotkou bol najmä v horskej cyklistike, no výrazné výsledky dosiahol aj ako cyklokrosár. V oboch cyklistických disciplínách je viacnásobným majstrom Slovenska. S úspešným Pravenčanom, reprezentujúcim Trek KCK Oslany, sme sa porozprávali o aktuálnej cyklokrosovej sezóne doma i v zahraničí.
Milan, stali ste sa víťazom slovenského pohára v cyklokrose. Vládne tak spokojnosť s cyklokrosovou sezónou na domácej pôde?
- S víťazstvom v tejto súťaži som spokojný, aj keď to zo začiatku sezóny nešlo podľa mojich predstáv, mal som veľa technických problémov. Myslím však, že triumf v slovenskom pohári nie je žiadnym výraznejším merítkom výkonnosti, keďže na tejto súťaži chýba kvalitnejšia, najmä medzinárodná konkurencia.
V Prievidzi ste si v decembri vybojovali titul vicemajstra Slovenska v cyklokrose. Vnímate to ako úspech - vaše možné maximum, či ste si trúfal po roku zosadiť zo slovenského cyklokrosového trónu Róberta Gavendu?
- Keďže už nie som profesionál a cyklistike či cyklokrosu sa venujem už len popri zamestnaní, moje možnosti na prípravu sú na rozdiel od Roba Gavendu obmedzene. Moje prípadne víťazstvo na majstrovstvách Slovenska by bolo určite prekvapením, aj keď pri troške šťastia som ho pokojne mohol dosiahnuť. Vnímam to tak, že byť druhý na republikovom šampionáte nie je úspech. Chcel som jednoznačne zvíťaziť.
Máte už za sebou aj viacero pretekov v zahraničí. Ktorý výsledok si najviac ceníte?
- V tejto sezóne som sa veľmi nezúčastňoval pretekov svetového pohára najvyššej kategórie, bol som len na dvoch, v Plzni a Zolderi. V Belgicku som skončil na 37. mieste.
S akými ambíciami nastupujete do pretekov svetového pohára? Je reálne, aby ste aspoň raz skončili v najvyššej kategórii do 20. miesta?
- Nič nie je nereálne, ale pretekár musí mať vytvorene podmienky na prípravu. V minulosti som obsadzoval často priečky do 30. miesta. Teraz som už amatérom, chodím do práce, podmienky tak už nie sú zďaleka také, ako by som si predstavoval.
Barényi si v Prievidzi vybojoval titul vicemajstra Slovenska. FOTO: BRANISLAV BUCÁK
Čo majstrovstvá sveta? Tam štartuje z každej krajiny obmedzený počet pretekárov, šanca prekvapiť je tak väčšia. Neraz ste už na nich dosiahli kvalitný výsledok. Potešíte na šampionáte koncom januára v Nemecku opäť priaznivcov slovenského cyklokrosu?
- Áno, v minulosti som na svetových šampionátoch obsadil 14. i 19. miesto. Moja štrnásta priečka je stále najlepší výsledok slovenského pretekára v elitnej kategórii v ére samostatnosti Slovenska. Na tohtoročných majstrovstvách sveta však nemám veľké ambície, môj cieľ je skončiť do 30. miesta. Za aktuálnych podmienok by to bolo úspechom.
Ste slovenský reprezentant v cyklokrose, no vraj si výjazdy do zahraničia musíte spolu s ďalšími slovenskými pretekármi sami platiť, dokonca aj prenájom auta od zväzu. Je to pravda?
- Slovenský cyklokros má taký rozpočet na sezónu, ako je cena jedného kvalitného bicykla. To asi hovorí za všetko. Mnohí od nás očakávajú výraznejšie výsledky, no zrejme si nevedia predstaviť, aké máme podmienky. Na rozdiel od Belgičanov, Holanďanov, Francúzov, Čechov či Talianov musíme autom cestovať od piatku 1300 kilometrov, odsúťažiť preteky a v nedeľu cestovať domov ďalších 1300 km a to viackrát za mesiac. Myslím, že organizátori by nám mali dať medailu už len za to, že vôbec za daných podmienok na preteky prídeme. Nebyť obetavej prace Róberta Glajzu, jazdiaceho reprezentačného trénera, myslím, že cyklokros v zahraničí by pre nás už skončil. V minulosti cyklokros fungoval aj formou štartovného, ktoré nám organizátori vyplácali podľa vyjazdenej pozície vo svetovom pohári. Dnes už to nie je a to je aj dôvod, prečo menej cestujeme na súťaže najvyššieho rangu. Ja mám cyklistiku rád, ale investovať do pretekov a reprezentovať Slovensko za vlastné prostriedky mi príde choré.
Čo vás za danej situácie teda motivuje chodiť na preteky do zahraničia?
- Účasť na medzinárodných pretekoch je jediné riešenie rastu výkonnosti, a je to o to smutnejšie, že kompetentným je to jedno. Aj vďaka nám pretekali mladí nádejní cyklisti Sagan, Gavenda v zahraničí a nosili z majstrovstiev sveta medaily. Akú majú teraz mladí motiváciu, víťazstvo v slovenskom pohári? Podľa mňa to nie je správne a svetový cyklokros nám míľovými krokmi uteká.
Popri cyklokrose vraj v aktuálnej sezóne súťažíte aj v zimnom triatlone. Ako sa vám v tomto športe darí?
- Situácia so štartmi na pretekoch v zahraničí sa v aktuálnej sezóne nevyvíjala podľa mojich predstav a keďže slovenský pohár v cyklokrose skončil, hľadal som inú alternatívu, ako si zasúťažiť. Zimný triatlon, ktorý sa skladá z behu, cyklistiky a behu na lyžiach, ma celkom zaujal. Sú to všetko športy, ktorým sa v zime venujem, klasický beh či beh na lyžiach bežne robím v rámci prípravy na cyklokros. Na prvom kole slovenského pohára, ktoré sa konalo na Králikoch, som obsadil druhé miesto. Chcel by som štartovať aj na majstrovstvách Slovenska, musím však zlepšiť beh, ktorý bol rozhodujúci.
Vráťme sa k cyklokrosu. Roky vám postupne pribúdajú, no láska k cyklistike či cyklokrosu zostáva. Zvažujete už pomaly nad ukončením reprezentačnej kariéry v cyklokrose alebo vás uvidíme na cyklokrosových okruhoch aj ako štyridsiatnika po vzore jazdiaceho reprezentačného trénera Róberta Glajzu?
- V piatok oslávim ešte len 37. narodeniny, takže do štyridsiatky mám ďaleko. Nič momentálne do budúcna neplánujem, stále trénujem podľa možností a pretekám aj vďaka tomu, že ma materiálne zabezpečuje môj klub Trek KCK Oslany. Mám navyše umožnené aj počas dňa trénovať, za čo som naozaj vďačný. Robiť vrcholovú cyklistiku v podmienkach, aké sú na Slovensku, to ju musí mať človek rád a mňa naozaj baví. Myslím, že rovnako je na tom aj Róbert Glajza. Mrzí ma však, že tak krásnemu a divácky atraktívnemu športu sa venuje čoraz menej mládeže.
