PRIEVIDZA. Dnes je to úplne jednoduché. Primátora alebo starostu si volíme pravidelne každé štyri roky z kandidátov, ktorí sa riadne zaregistrujú.
No nebolo tomu vždy tak. Keď sa v prvej štvrtine 14. storočia aj región hornej Nitry stal cieľom kolonizátorov z nemeckých krajín, začala vlna vytvárania nových osád. Ich zakladatelia, ktorí sa usadili na neobývanej pôde, privádzali so sebou osadníkov, klčovali lesy, stavali si domy a obrábali pôdu.
Dedičné právo
Zakladatelia nemeckých osád, ktorými u nás boli dnešné Nitrianske Pravno s miestnymi časťami Solka a Vyšehradné, Malinová, Chvojnica, Tužina, Kľačno, Poruba, Koš, Handlová a snáď aj Sebedražie i Cigeľ, získali od zemepána, bojnického kastelána, rôzne slobody a stali sa dedičnými richtármi. To znamenalo, že funkcia richtára sa u nich dedila z otca na syna.
Ale bokom neostávali ani slovenskí kolonizátori. Najmä vlastník bojnického hradu Matúš Čák zvaný Trenčiansky sa zaslúžil o zakladanie slovenských osád na hornej Nitre. Keďže ich zakladatelia dostávali akési daňové prázdniny, čiže lehotu, nazvali tak aj nové osady. Takými boli Malá a Veľká Lehota (dnes Lehota pod Vtáčnikom), Malá a Veľká Lehôtka (dnes časti Prievidze), Rudnianska Lehota, Poluvsie a rad obcí v rudnianskej doline.
Aj slovenskí kolonizátori sa stali dedičnými richtármi alebo škultétmi. Boli oslobodení od poddanských povinností, vlastnili dom i polia, mali právo variť a predávať vlastné pivo. Čiže celkom dôstojné vyhliadky. Napokon ešte spomenieme Valaskú Belú, ktorá bola kolonizátormi založená na takzvanom valaskom práve.
Jesenné voľby
No nielen založiť novú osadu museli prichádzajúci kolonizátori. Ľudia, ktorí so sebou prinášali skupinu osadníkov, investície a akési „know-how", sa usádzali aj v existujúcich dedinách, ktoré boli z rôznych dôvodov vyľudnené alebo ich obyvateľstvo zdecimované a neschopné platiť požadované dane.
Takto boli dosídlené obce Nováky, Prievidza, Bojnice i ďalšie staršie, pôvodne slovanské lokality. Ich kolonizátori sa tiež stali škultétmi.
Dedičné richtárstvo bolo v stredoveku určite dôležitým faktorom rozvoja lokality, no postupom času sa stávalo príťažou. Veď nie každý príslušník rodu mal organizačné schopnosti a obec pod ich vedením stagnovala. Nezriedka sa stalo, že rod vymrel alebo zemepán danej obce dedičné richtárstvo - škúltéciu od jej vlastníkov odkúpil.
Richtára si potom volili sami obyvatelia dediny, každoročne na jeseň. Na výber mali z troch kandidátov, ktorých im určil zemepán. Stávalo sa, že jedným z kandidátov býval aj aktuálny richtár. Pokiaľ sa niektorý z kandidátov osvedčil, zastával úrad aj dlhšie obdobie. Všetko však záviselo od vôle či spokojnosti obyvateľov, no určite neboli zriedkavé prípady, keď richtára jednoducho dosadil zemepán.
Bez hlasovacích lístkov
Iná situácia bola v Prievidzi a v Bojniciach. Tieto už v polovici 14. storočia získali mestské výsady, Prievidza dokonca výsady slobodného kráľovského mesta. A jednou zo základných výsad obyvateľov miest bola slobodná voľba richtára z kandidátov, ktorí o post prejavili záujem.
Zo 17. storočia sa zachoval unikátny záznam o voľbe prievidzského richtára. Voľby sa konali vždy na jeseň, presne 1. novembra, volebné obdobie trvalo rok. Občanov zvolával odchádzajúci magistrát. Voličmi boli vážení muži, ktorí v Prievidzi vlastnili dom, ženy získali volebné právo až neskôr.
Mená troch kandidátov vyhlásil odchádzajúci richtár. Voliči, keďže hlasovacie lístky ešte neexistovali, volili prostredníctvom guľôčky, ktorú vhodili do drevenej urny toho kandidáta, ktorého si vybrali. Po skončení volieb členovia komisie vyniesli urny na námestie, kde ich otvorili, vysypali a verejne počítali hlasy. Kandidát, ktorý získal najviac guliek, sa na nasledujúci rok stal prievidzským richtárom.
Jednoročné volebné obdobie richtárov miest a obcí pretrvalo až do meruôsmych rokov. Revolúcia v rokoch 1848/1849 priniesla aj zmeny v tejto oblasti, volebné obdobie richtára sa predĺžilo na tri roky.
Nástup starostov
Po vzniku Československej republiky v rámci reformy samosprávy sa z richtára stal starosta. Tento stav sa udržal do roku 1941, kedy vládnym nariadením boli zrušené obecné samosprávy a od 2. apríla sa starosta obce stal vládnym komisárom, ktorý mal namiesto obecného zastupiteľstva len poradný zbor.
Funkcia starostu bola obnovená až 3. apríla 1944. Po oslobodení na čele obcí stál predseda miestneho či mestského národného výboru. Po komunistickom prevrate v roku 1948 obce viedli Miestne správne komisie a po konsolidácii opäť predsedovia národných výborov.
Z týchto sa po prvých slobodných voľbách 7. decembra 1990 stali primátori miest či starostovia obcí.
Rekordér z Bojníc
Spokojnosť s richtármi, starostami či primátormi voliči vyjadrujú ich opätovným zvolením. Z najobľúbenejších sa stávajú rekordéri.
Najdlhšie na richtárskom stolci v Prievidzi, 23 rokov, ešte v 18. storočí sedel Valent Polerecký (v rokoch 1790-1807 a 1809-1815).
V Handlovej 24 rokov „vládol" Jozef Juríček (1964-1988) a Nováky 25 rokov viedol Jozef Gogola (1956-1981).
No absolútnym rekordérom na hornej Nitre bol bojnický richtár Ján Zmeškal, ktorý tento úrad zastával nie 40, ako to má na náhrobku, ale rovných 30 rokov (1892-1918 a 1924-1927).
Autor: Erik Kližan
