TUŽINA. Seniorka si po odchode na dôchodok našla netradičnú záľubu. Zatiaľ, čo iné ženy v jej veku štrikujú či vyšívajú, ona behá po dedine v gumených čižmách na bicykli a riadi rozsiahlu rekonštrukciu.
Kornélia Richterová (73) je pôvodom Nemka, jej predkovia sa prisťahovali do Tužiny pred 600 rokmi. Miluje staré karpatsko-nemecké zvyky a tradície, v ktorých duchu vyrastali celé generácie jej rodiny.
Mlyn nie je mlynom
Po odchode do dôchodku si začala plniť dávny sen. Kúpila polorozpadnutú budovu, ktorú kompletne zrekonštruovala. Otvorila si tu kaviareň a penzión a plánuje múzeum karpatsko-nemeckej kultúry.
Vybrala si budovu, ktorú v dedine vnímala už ako dieťa. „Všetci ju vždy volali starým mlynom, no ja som zistila, že ním nikdy nebola," povedala Kornélia. Vysvetlila, že ľudí zrejme plietlo koleso, ktoré však bolo náhonom na neďalekú pílu a skladovanie obilia.
Budova však od roku 1873 a možno aj skôr slúžila ako pálfiovská kúria. Gróf sa tu podľa rozprávania zdržiaval po poľovačkách v neďalekých lesoch. Na poschodí páni hodovali a na prízemí skladovali zverinu.
Kornélia Richterová.
Rozsiahla rekonštrukcia
Keď Kornélia budovu kúpila, bola v žalostnom stave. „Mala narušenú statiku, museli sme ju spevniť železobetónovými základmi," vysvetlila.
Seniorka celú rekonštrukciu osobne riadila, dokonca sa na nej aktívne podieľala. Napriek tomu, že na jej začiatku mala už po šesťdesiatke. Popritom neustále zbierala zbierkové predmety a starožitnosti, ktoré sú súčasťou tradičnej karpatsko-nemeckej kultúry. Zozbierala ich stovky, plánuje ich vystaviť v múzeu.
„Rada by som ho zriadila hneď vedľa starého mlyna, plánujem pozemok venovať obci a dúfam, že sa o výstavbu múzea postará," vysvetlila svoj zámer Kornélia.
Všetky predmety zatiaľ uchováva u seba. Chce, aby tu ostali pre budúce generácie. V budúcom múzeu sa objavia nielen mlynárske stroje a pomôcky, ale aj historický nábytok či odev.
