Rodák z Košíc sa zviditeľnil ako tanečník v Let´s dance. Najskôr sa venoval karate, tanec sa však stal jeho celoživotným koníčkom. Má umeleckú dušu, dvadsaťštyri rokov a študuje diplomaciu. V Bratislave založil tanečné školy, jednu zriadil aj v Prievidzi. ERIK ŇARJAŠ.
Pred tancom bolo vaším hobby karate. Ako ste sa dostali k tancu?
- Môj otec bol vicemajstrom Slovenska v karate. Tak som sa k tomuto športu dostal úplne prirodzene, nikto sa nad tým nepozastavoval. K tancu som sa dostal ako deväťročný viac menej sám. Keď sme videli s kamarátmi aké pekné dievčatá tancujú, išli sme na konkurz. Stal sa mojím celoživotným koníčkom, pretože mám umeleckú dušu. Aj keď sa to nezdá, karate a tanec majú veľa spoločného. Vždy rád robím veci, ktoré majú aj hlbší charakter.
Spomeniete si ešte na prvé chvíle, ktoré ste prežili na tanečnom parkete?
- Samozrejme. Bolo to super. Zábava a radosť, skvelá partia a hudba, ktorá ma napĺňala. Keď som vyhral svoju prvú súťaž tak ma to motivovalo, že som chcel vyhrať majstrovstvá Slovenska.
Aj sa vám to podarilo. Úspechov ste však zožali ďaleko viac. Ktorý je najcennejší?
- Semifinále majstrovstiev Európy i majstrovstiev sveta. Ale aj víťazstvá na Slovensku si vysoko cením. Súťaženie som po Let´s dance zavesil na klinec, ale trénujem rovnako intenzívne. Doma i v zahraničí. Okrem toho, že trénujem iných, učím sa aj ja. Od majstrov sveta získavam nové informácie.
Máte svoj vzor - v živote i tanci?
- V živote si beriem príklad od otca a v tanci od môjho trénera majstra sveta Lasse Odegaarda.
Do povedomia i netanečníkov ste sa dostali účinkovaním v Let´s dance. Ako na toto obdobie spomínate?
- Veľmi dobre a rád. No samozrejme, že všetko má svoje plusy a mínusy. K pozitívam patrí, že som spoznal zaujímavých ľudí, dobré kontakty, že sa zvýšil záujem o tanec ako taký.
Vyhlásili vás aj za kráľa štandardných tancov...
- Bol to príjemný pocit z dobre vykonanej práce. Ale umenie nemá strop. Kto si začne myslieť, že je dobrý, dokonca najlepší, tak veľmi rýchlo skončí. Uvedomujem si to. Stále je čo zlepšovať, zdokonaľovať. Aj v prípade kráľa štandardných tancov.
Niektorí ľudia o sebe vravia, že sú tanečné polená. Dokázali by ste ich napriek tomu naučiť tancovať napríklad valčík?
- Každý sa dokáže naučiť tancovať, len musí mať trpezlivosť. Chce to čas, kým sa menej dynamický človek naučí správne tanečné princípy, zvládne kroky, techniku a hudbu. Ale dá sa to.
O čom najčastejšie snívate?
- O tom, čo nekúpite ani za všetky peniaze sveta. O zdraví, láske, šťastí, viere. Snívam o plnohodnotnom živote, aby som niečo po sebe zanechal a rád by som precestoval celý svet.
Máte svoju krajinu snov?
- Cestovanie je moje hobby. Dáva mi nadhľad. Rád by som videl ešte Južnú Ameriku a Afriku.
Akým jedlom nepohrdnete a ktoré naopak nemusíte?
- Hmm, som typ človeka, ktorý zje asi čokoľvek. Avšak najradšej mám „stroganova" z kuracieho mäsa. Krupicu tú teda nemusím.
Prezradili ste, že už sa nevenujete tancu súťažne. Čo teda robíte?
- Založil som tanečnú školu Piruett a učím tancovať iných, sám sa zdokonaľujem, aby som mohol svoje poznatky odovzdať ďalej, trénujem s tanečnými majstrami. Okrem toho študujem na vysokej škole diplomaciu. Na nudu sa teda vonkoncom nemôžem sťažovať.
Tanečnú školu ste otvorili aj v Prievidzi. Čo vás motivovalo?
- Chcem poskytnúť aj ľuďom na strednom Slovensku príležitosť, aby získali kvalitné tanečné vzdelanie. Som presvedčený, že aj v Prievidzi a okolí žije dosť talentovaných ľudí, ktorí radi tancujú. Kvalifikovaní a kvalitní lektori ich úroveň ešte zvýšia a budú sa usilovať, aby sa tešili zo spoločne prežitých chvíľ.
Tanečná kariéra Erika Ňarjaša
vicemajster SR v štandardných tancoch a v exhibíciách
trojnásobný majster Slovenska vo viedenskom valčíku
osemnásobný finalista majstrovstiev Slovenska vo všetkých vekových kategóriách
viacnásobný majster SR vo formáciách a následne finalista majstrovstiev sveta a Európy
semifinalista majstrovstiev sveta a Európy v štandardných tancoch
víťaz mnohých domácich a zahraničných súťaží IDSF
tanečník v Let´s dance - titul kráľ štandardných tancov
