Po dvadsiatich rokoch končí v Bojniciach svoju činnosť detský domov. Aj napriek tomu, že sa počas tohto roku hovorilo o jeho úplnom zrušení, nestalo sa tak.
BOJNICE. Domov sa od 1. decembra presťahoval do nových priestorov v Prievidzi, ktoré viac pripomínajú rodinné prostredie.
„Presťahovaním sme síce stratili dvadsaťročnú stabilitu a zaužívaný systém. Zmena sa ale stala nevyhnutnosťou, keďže sme nesídlili vo vlastných priestoroch. Získali sme dva rodinné domy, z ktorých jeden už funguje. Celú prevádzku si teraz zabezpečujeme sami, tak ako je to v bežných domácnostiach," prezradila nám novinky Alena Hepnerová, sociálna pracovníčka Detského domova v Prievidzi.
Životy bez materinskej lásky
Deti sa do detského domova dostávajú buď priamo z pôrodnice, keď sa novorodenca matka vzdá, alebo z rodiny, keď o tom rozhodne príslušný úrad. Zdravé deti po diagnostike odchádzajú do profesionálnych rodín.
V detskom domove zostávajú len deti s ťažkým zdravotným a mentálnym postihnutím. O ich adopciu nie je záujem. Po celých dvadsaťštyri hodín sa o ne starajú zdravotné sestry a vychovávatelia.
„Deti treba kŕmiť, prebaľovať, zabezpečovať osobnú hygienu a tiež ich rehabilitovať a cvičiť s nimi," popisuje každodennú prácu vychovávateľka Ivana a pokračuje: „Nestaráme sa však len o to, aby prospievali fyzicky. Záleží nám aj na ich duševnom rozvoji. Snažíme sa, aby mali dostatok podnetov. Sú to deti, ktoré majú obmedzené chápanie, ale nikdy nevieme, či ich práve nejaký drobný podnet neposunie niekam dopredu." Aj Vianoce môžu byť takýmto podnetom. Hoci tieto deti pre svoje postihnutie nedokážu chápať význam sviatkov, chýbať nebude štedrá večera ani darčeky pod stromčekom. Počas Vianoc je v domove umiestnených päť detí. Predpokladajú, že ich v tomto období pribudne.
„Zimné obdobie je charakteristické zvýšeným príjmom detí do detského domova. Mnohí rodičia žijúci túlavým spôsobom života alebo žijúci len v provizórnych podmienkach sa dostávajú do situácie, kedy sa nedokážu postarať o deti a zabezpečiť im teplo domova. Naša kapacita je dvadsaťšesť detí, pričom teraz ich máme 21," približuje situáciu sociálna pracovníčka.
Za dvadsať rokov bolo do detského domova umiestnených 279 detí. Všetky, ktoré boli v predosvojiteľskej starostlivosti, sú stále vo svojich nových rodinách. Za päť rokov, odkedy fungujú profesionálne rodiny, sa len v jednom prípade stalo, že dieťa nebolo trvalo umiestnené do rodiny. Vyše štyridsať detí, ktoré prešli týmito profesionálnymi rodinami, sa buď vrátili do svojej pôvodnej rodiny alebo sa im našla nová. Medzi posledné odídené deti v tomto roku patria dvaja súrodenci vo veku šesť a sedem rokov, ktorí už vianočné sviatky budú oslavovať vo svojej novej rodine v novej krajine.
Šieste Vianoce profesionálnej mamy
Oveľa intenzívnejšie bude prežívať Vianoce pätnásť detí umiestnených v deviatich profesionálnych rodinách. „Profesionálny rodič je náš zamestnanec, ktorý sa vo svojej domácnosti stará o zverené dieťa. Deti bývajú v takejto rodine od päť týždňov a viac. Stalo sa nám, že dieťatko bolo v rodine aj dva roky. Deťom sa dostáva individuálna výchova, profesionálny rodič sa mu naplno venuje. Nemusia sa podriaďovať kolektívnemu režimu ako je to v detskom domove. Denný rytmus si určia matka a dieťa," zhrnula prínos profesionálnej rodiny Hepnerová.
Zdenka Weissová je profesionálnou mamou viac ako päť rokov. Momentálne má vo svojej rodine svoje pätnáste dieťa, trojmesačnú Lili. „Toto sú naše šieste Vianoce s deťmi. Nikdy mi nenapadlo, že by som na Vianoce odložila niektoré do detského domova, aby som bola len s manželom a dcérou. Tieto deti sú tiež naša rodina. Moja práca sa nedá nazvať zamestnaním, je to o láske a nie o pracovnom čase," vyznáva sa Zdenka.
Také malé bábätko ako je Lili sme na Vianoce ešte nemali. Hoci sviatočnú atmosféru nebude trojmesačné bábätko vnímať tak ako staršie deti, Zdenka sa na posledné týždne v roku veľmi teší: „Kúpila som pre Lili vianočnú čiapočku a kostýmček. Pofotím ju, aby mala rodina, ktorá ju adoptuje pamiatku. Všetky dievčatká, ktoré k nám prídu, od nás dostanú náušničky. Lili ich dostane pod stromček. Je to náš rituál."m
Autor: Miriam Dobrotová
