PRIEVIDZA. Leporelá sa v posledných rokoch vytratili z našich kníhkupectiev. Na vlaňajšom knižnom veľtrhu Bibliotéka v Bratislave ich mnohí návštevníci zháňali.
V týchto dňoch sa na pulty dostávajú hneď dve rozprávkové leporelá. Zaujímavosťou je, že za nimi stoja dvaja bývalí Prievidžania.
Nechala sa prehovoriť
Krásna náhoda a riadenie osudu sa podľa Zuzany Topoľskej podpísali pod zrod dvoch nových detských leporiel.
„Keď sa minulý rok konala v Regionálnom kultúrnom centre v Prievidzi výstava diel môjho otca Imricha Vysočana, rodáka z Prievidze, vyzvala ma Amália Lomnická z kultúrneho centra, aby som priniesla aj jeho rozprávky na diapozitívoch. Dovtedy som im veľkú pozornosť nevenovala, no predsa som ich doniesla. Urobila som dobre," rozhovorila sa Topoľská.
Nielen Amália Lomnická, ale aj Zora Ondrejičková zo Slovenskej národnej galérie ju nabádali, aby diapozitívy svojho otca, staré viac ako päťdesiat rokov, využila ako ilustrácie do detskej literatúry.
Zuzana Topoľská oslovila spisovateľa Daniela Heviera, ktorý tiež vyrastal v Prievidzi, aby napísal krátke texty k rozprávkam Mechúrik na cestách a Svrček huslista.
„Súhlasil, a tak sa dvaja prievidzskí rodáci podpísali pod vznik dvoch krásnych detských knižočiek, ktoré vydalo bratislavské vydavateľstvo Perfekt," vysvetlila Topoľská.
Spomienka pre rodičov
Teší ju, že leporelá vznikli, pretože vďaka nim sa podarilo uchovať doslova starožitné kresby. Diapozitívy sa totiž postupne ničia, pomaly už ani nie sú funkčné prístroje, na ktorých by sa dali prezerať.
„Kresby sú staré, napriek tomu veľmi pekné. Nie sú amerikanizované ani abstraktné. Vďaka rozprávkovým postavičkám v leporelách sa do detských čias možno vrátia aj mnohí rodičia detí," predpovedá Topoľská.
Od Imricha Vysočana sa zachovali na diapozitívoch kresby aj k ďalším trom rozprávkam: Braček Jelenček, Divotvorné gajdy a Janko Polienko. Niektoré z nich sa možno tiež dočkajú vydania vo forme leporela.
Imrich Vysočan žil do roku 1944 v Prievidzi. Po skočení vysokej školy zostal v Bratislave. Vo výtvarnej práci akademického maliara je známejšia jeho tvorba v architektúre a grafike. Menej známa, zakliata v trinástej komnate, je jeho rozsiahlejšia a všestranná komorná tvorba. Zomrel v roku 1994.
Daniel Hevier prežil detstvo v Prievidzi. Ako básnik debutoval v roku 1974 a odvtedy vydal stovky kníh pre deti a dospelých, prekladá z angličtiny, píše texty piesní, libretá muzikálov, divadelné a rozhlasové hry či filmové alebo televízne scenáre.
