Dvojici horolezcov z hornej Nitry na druhý pokus vyšiel vo Švajčiarsku výstup na mekku alpinizmu na Matterhorn.
DOLNÉ VESTENICE. Stanislav Beseda z Diviackej Novej Vsi a Juraj Kyselica z Dolných Vesteníc sa môžu pochváliť ďalším parádnym vysokohorským výstupom. Členovia Adventura klubu Dolné Vestenice zdolali vo Švajčiarsku mekku alpinizmu Matterhorn s výškou 4471 m.
„Po neúspešnom pokuse o výstup na túto horu v roku 2005 sme sa rozhodli, že sa opäť pokúsime vystúpiť na vrchol Matterhornu. Náš prvý pokus pred piatimi rokmi skončil 200 metrov pod vrcholom, keď nás zastavila búrka. Tentoraz sme chceli okrem iného osláviť na vrchole Matterhornu Jurajove narodeniny. Verili sme, že nám to po druhýkrát vyjde," prezradil Stanislav Beseda.
Náročná príprava
Príprava na podobné podujatie sa nepočíta v dňoch či týždňoch, ale spravidla v mesiacoch.
„Na výstup sme sa pripravovali nielen fyzicky, ale aj topograficky, meteorologicky a takticky. V tomto roku sme absolvovali veľa peších túr, výstupov v Tatrách - na Žabieho koňa, Voliu Vežu, Východnú železnú bránu, Rumanov Štít, Štrbský štít. Išlo o podujatia spojené s prenocovaním vo vysokohorskom teréne. Samozrejme, že ako doplnok vo voľnom čase v rámci prípravy dobre poslúžil aj bicykel," priblížil prípravu Beseda.
Hroziace nebezpečie
K podobným vysokohorským výstupom treba pristupovať s plnou vážnosťou, nič nemožno podceniť. Každá aj malá chybička môže mať tragické následky. Svedčia o tom aj Besedove slová: „Po večeroch sme veľa premýšľali nad možnou výstupovou cestou. Nakoniec sme zvolili trasu Hörnliho hrebeňom. Je to cesta, ktorá bola po prvýkrát prejdená v roku 1865 a bola poznačená veľkou tragédiou. Zo sedemčlennej skupiny sa vrátili späť len traja horolezci."
Aklimatizačný výstup
Ako východzí bod pre svoju expedíciu si členovia dolnovestenického klubu zvolili malú alpskú osadu Täschalp (2200 m). Už pred dvomi rokmi sa im osvedčila ako tiché miesto vhodné pre aklimatizačný výstup na niektorú zo štvortisícoviek.
„Najskôr sme si naplánovali výstup do bivaku Mischabel vo výške 3827 m. Ľadové trhliny nám značne komplikovali postup, bolo ich nutné obchádzať. Človek si pripadal ako v bludisku, kde sa myš snaží dostať ku syru. Tu sme už postupovali naviazaní na lano pre našu bezpečnosť. Po únavnom a dlhom postupe sa s pribúdajúcim časom začalo zmrákať a začal silnieť vietor. Otočili sme sa tak a radšej išli späť na základňu. Po oddychovom dni sme sa opäť pokúsili o splnenie našej aklimatizačnej prípravy a po druhýkrát to už vyšlo," povedal Beseda.
Tesne pod vrcholom Matterhornu. FOTO: ARCHÍV S. BESEDU
Výstup na Matterhorn
Po aklimatizačnom výstupe prišiel na rad samotný výstup na Matterhorn. Horolezci z hornej Nitry si privstali, budík im zazvonil už o druhej ráno a o hodinu vyrazili na cestu.
„Tešilo nás, že počasie malo byť priaznivé. Najskôr sme sa orientovali len za pomoci svetla čelových lámp. Prešli sme z úbočia na hrebeň, napravo od nás bola v tieni celá obrovská zlovestná severná stena. Pád do nej by s istotou znamenala smrť. S pribúdajúcou výškou sa objavili prvé firnové polia, prišli tak na rad naše zbrane do ľadu. Neustále sme si kontrolovali výšku a čas. Väčšina tragických udalostí na tomto kopci bola z dôvodu meškania a vyčerpanosti. Pomalý postup znamená vyčerpanosť a neskorý návrat, kombinácia ako stvorená pre možnú tragédiu. Na vrchol Matterhornu sme napokon po náročnej ceste celý šťastní vystúpili o 13.15 h," prezradil Beseda.
Ani zostup nemožno podceniť
Výstup na podobný vrchol zďaleka ešte neznamená koniec cesty. Horolezcov čaká vždy ešte aj náročný zostup, ktorý v sebe skrýva množstvo úskalí. I pri ňom musí horolezec zostať v strehu a v plnej koncentrácii. Možnosť tragédie neustále visí vo vzduchu.
„Počas zostupu som istil Juraja. Naraz som ucítil napnutie lana a videl som, že Juraj sa pošmykol. Ľad bol ako sklo. Isto mu v tej chvíli stúpol adrenalín, tak isto ako aj mne, veď sme boli lanom spojení. Dôvod takéhoto balancovania nad severnou stenou bol prostý, uvoľnená mačka. Pomocou všetkých síl a asi aj pomoci z hora si mačku nasadil späť. Odľahčil lano a s ubezpečením, že už je všetko v poriadku, začal opäť zostupovať," opísal nepríjemne chvíľky počas zostupu Beseda.
Hornonitrania zvládli posledné metre návratu do základného tábora už za tmy s čelovými lampami. Keď ďalší deň Slováci opúšťali základný tábor, oproti idúci horolezci v ich tvárach mohli prečítať jasnú správu - zvládli sme to!
