Ústav pamäti národa už prejavil záujem o dokument Ivana Foltana, v ktorom zachytáva neľahký osud Martina Hagaru v čase totality.
NOVÁKY. Na začiatku bola náhoda. Učiteľka dejepisu v nováckom gymnáziu predstavila žiakom projekt Ústavu pamäti národa Nenápadní hrdinovia, do ktorého sa mohli zapojiť. Nikto sa najskôr nehlásil. Ruku zdvihol až Ivan Foltan a postupne sa k nemu pridali ďalší traja spolužiaci. V tej chvíli ani veľmi netušili, do čoho sa púšťajú.
Nakoniec vytvorili prácu, ktorá zachytáva neľahké osudy Martina Hagaru z Novák, prenasledovaného komunistickým režimom. Zaujímavým bonusom k písomnej časti projektu je dokumentárny film.
Svedectvo času
„Ústav pamäti národa odporúčal, aby súčasťou práce bol aj videorozhovor alebo aspoň audiozáznam rozhovoru s človekom, ktorého chceme predstaviť. Keďže ma baví práca s kamerou, rozhodol som sa natočiť rovno dokumentárny film," vysvetlil osemnásťročný gymnazista Ivan Foltan.
Štyridsaťminútový dokument s názvom Svedectvo času približuje obdobie komunistického režimu a predovšetkým zločiny, ktoré napáchal. Dotkli sa aj Nováčana Martina Hagaru.
„Pre mňa, mladého človeka, ktorý nezažil obdobie totality, je nepochopiteľné, že bol stíhaný len za to, že mal kritický postoj k vtedajšej vládnej moci. Podľa komunistov sa previnil aj tým, že bol členom organizácie Hlinkova mládež, zakladal Slovenský zlatý orol a navyše pochádzal zo silno veriacej katolíckej rodiny. Za to všetko skončil vo väzení, kde ho vypočúvali a bili," priblížil v skratke život jedného z nenápadných hrdinov Foltan.
Priznal, že stretnutie s Martinom Hagarom mu umožnilo bližšie spoznať dobu, ktorá bola na Slovensku pred rokom 1989.
Dobrý štart
Ivan Foltan, ale aj jeho traja spolužiaci Zuzana Mäsiarová, Tibor Hlinka a Dominika Matušková čakali netrpezlivo, ako ich práca uspeje v konkurencii ďalších z celého Slovenska. „Nedostali sme sa medzi osmičku finalistov," sklamane priznal Foltan.
Smutný však byť nemusí, pretože jeho dokument Svedectvo času zaujal. Ústav pamäti národa podpísal s Ivanom Foltanom, ktorý ho vytvoril, zmluvu, aby film mohli využívať pre svoje účely. Nie je vylúčené, že ho môže odvysielať aj televízia.
„Samozrejme, teší ma to. Chcel by som študovať filmovú a dokumentárnu tvorbu v Banskej Bystrici, toto je dobrý štart," zdôraznil Foltan.
S kamerou pracuje už od dvanástich rokov, podarilo sa mu doma vytvoriť už aj vlastné štúdio.
Martin Hagara je z aktivity nováckych gymnazistov nadšený. „O zločinoch komunizmu sa nemajú kde dozvedieť. Keď prišli za mnou, rád som im vyrozprával, čo som zažil na vlastnej koži, poskytol som im aj rôzne písomné materiály k tejto téme. Podporujem ich, že chcú bližšie spoznať dobu, v ktorej ešte nežili."
Hagara spolupracuje nielen s nováckymi študentmi, ale chodí aj na besedy do iných škôl v regióne.
Martin Hagara z Novák mal iba 17 rokov, keď sa ocitol za mrežami. „Previnil" sa tým, že v roku 1948, keď už v krajine vládli komunisti, zakladal organizáciu Slovenský zlatý orol, ktorá mala byť náhradou za zrušený skauting.
„Nebolo v tom nič politické, chceli sme len ďalej pracovať ako skauti, lebo pôvodnú organizáciu nám totalitná moc zakázala. Keď komunisti zistili, že sme sa k myšlienkam skautingu vrátili, skončili sme vo väzení," spomína si 76-ročný Hagara.
Dva roky strávil vo väzení, za najhoršie však považuje vypočúvania štátnej bezpečnosti, ktorá podľa jeho vlastných slov „mala kruté metódy. Vyšetrovali nás v noci a cez deň sme spať nemohli, takto nás ničili neraz aj celý týždeň. Keď chceli, aby sme zradili kňazov, ktorí nás mali viesť, bili nás. Našťastie, ani to nás nezlomilo."
Aj keď sa po odpykaní trestu vrátil domov, neustále bol sledovaný. Zamestnal sa v martinskom podniku, v ktorom zváral tanky. Pracoval však len dovtedy, kým niekto nezistil, že bol za mrežami. Okamžite ho vyhodili, pretože sa báli, že by mohol „nepriateľom" na západe niečo prezradiť o výrobe tankov.
Zadosťučinenia sa Martinovi Hagarovi dostalo až po roku 1989, keď mohol konečne doštudovať aj vysokú školu.
Tento rok bol jedným z dvadsaťdeväť mužov z Trenčianskeho kraja, ktorým Ústav pamäti národa odovzdal dekrét a preukaz, že sú veteránmi protikomunistického odboja.