BOJNICE. Bojnický vínny dom sa zmenil na studňu pohody, ktorú pod jeho strechu priniesli traja muži - humorista, spisovateľ a hudobník. Vzájomne o sebe všeličo prezradili a nechýbali ich diela. Kto mal záujem, nechal si vpísať osobné venovanie.
Rasťo Piško
Jeho druhá kniha a zároveň prvý román Hačava si postupne nachádza svojich čitateľov. Celý dej knižky je vlastne Piškova súkromná kronika z vojenčiny. Slúžil na hranici, v oblasti Českého Krumlova a tento kraj volali Hačava.
„Dodnes zostáva nejasné, prečo. Pravdepodobne to bolo niečo ako Absurdistan," vysvetlil. Šebo ho predstavil ako človeka so správnym humorom a podotkol, že vďaka románu vie, čo to tá „vojna" bola. Sám má totiž modrú knižku. Vojenčina ale skončila, vojaci sa vrátili domov a tu začína druhý román, na ktorom už Rasťo Piško pracuje.
Juraj Šebo
Je to predovšetkým spisovateľ. No mnohí ho spájame i s hudobným pôsobením v období šesťdesiatych rokov, rozkvetu slovenského bigbítu. V Bojniciach prezradil, že k písaniu kníh sa dostal ako „slepé kura k zrnu". Napísal svoje spomienky, ktoré posielal priateľom. Keď ich už bolo viac, spolužiak Kamil Peteraj mu povedal, že je to dobré a mal by ich vydať knižne. Takto postupne vyšli už štyri - od rokov päťdesiatych až po osemdesiate. Sú zaujímavým zrkadlom jednotlivých desaťročí minulého storočia u nás.
Ľubo Belák
Podľa Šeba je z prítomnej trojky najväčšia celebrita, pretože celý život prežil v umeleckých kruhoch. V každom prípade jeho nevtieravý precítený barytón podfarbený citlivými textami chytil prítomných za srdce. Zaspieval niekoľko piesní z albumu, ktorý vytvoril v čase, keď zomrel jeho dobrý priateľ Stano Radič. V tom čase prestal i verejne vystupovať a žil, ako povedal, len na tónoch. K svojmu úsmevu, ktorý sa ani po dlhých rokoch nezmenil, pridal na želanie známu pieseň „Povedz mi, otec" v novej úprave. Tá urobila príjemnú bodku za večerom s pestrou nádielkou humoru, myšlienok, pocitov a dobrej hudby.
