Pietne miesto za dedinou uprostred prírody poznačil zub času, ale aj vandali. Na jednom z pomníkov dokonca vyryli hákový kríž.
DIVIACKA NOVÁ VES. Na prelome 18.a 19. storočia sa na hornej Nitre usídlilo mnoho Židov. Väčšina z nich na dedinách. Druhá svetová vojna do ich životov kruto zasiahla. Skončili v pracovných táboroch a tí, ktorí prežili, odišli do zahraničia.
Zostali po nich cintoríny, ktoré rokmi chátrali. Skupinka mladých ľudí v Diviackej Novej Vsi sa rozhodla vo svojej obci židovský cintorín zachrániť.
Nevedia, kedy skončia
Len najstarší obyvatelia Diviackej Novej Vsi si ešte pamätajú na Židov, ktorí v obci pred vojnou žili. Stredná generácia vie aj o ich cintoríne, pre väčšinu mladých je to ale veľká neznáma.
Viac fotografií židovského cintorína nájdete tu.
Nie však pre všetkých. Asi desiatka mladých, ktorí sú v občianskom združení Kabianka, sa rozhodla židovský cintorín zachrániť.
„Spojili sme sa s jeho majiteľom, ktorým je Slovenská židovská obec v Banskej Bystrici. S nadšením prijali našu iniciatívu a snažia sa nám pomáhať," vysvetlil člen združenia Marián Vaško.
Mladí aktivisti sa pustili do práce už v máji, doteraz pri obnove cintorína odpracovali asi 250 hodín. Všetci sú zamestnaní alebo študujú, preto sa na cintoríne stretávajú hlavne cez víkendy a popoludní.
Doteraz sa im pietne miesto podarilo vyčistiť od rôzneho krovia, suchých stromov a neporiadku, ktorý tam zanechali vandali.
„Roboty, ktorá nás pri úprave terénu, stavaní povyvaľovaných pomníkov či budovaní oplotenia čaká, je ešte neúrekom. Ani len netušíme, kedy by mohla byť obnova cintorína dokončená. Pracujeme zadarmo, pokiaľ budeme potrebovať nejaké peniaze na materiál, budeme rokovať so Slovenskou židovskou obcou," zdôraznil Vaško.
Úzko s ňou budú spolupracovať aj pri obnove samotných pomníkov, ktoré sú pováľané a rozlámané. Niektoré z nich boli odcudzené. Na cintoríne ich doteraz objavili už deväťdesiat. Na jednom vandali vyryli hákový kríž.
Centrum komunity
Židovský cintorín v Diviackej Novej Vsi je v rámci regiónu najrozsiahlejší a relatívne najzachovalejší.
„Na hornú Nitru prichádzali Židia na prelome 18. a 19. storočia, pričom sa usadili hlavne v obciach. Predovšetkým si otvárali obchody, no vyhľadávali tiež dediny, kde boli veľkostatky a šľachta, ktorá im bola ochotná prenajímať pôdu. Tak to bolo aj v prípade Diviackej Novej Vsi, kde boli až tri kaštiele," objasnil príchod Židov do tejto obce Erik Kližan, ktorý sa venuje regionálnej histórii.
Dedina bola centrom židovskej komunity z celej rudnianskej a vestenickej doliny, preto v nej zriadili aj cintorín. Kedysi bol ohradený kamenným múrom a jeho súčasťou bola aj márnica. Jej základy, ako aj stopy po oplotení a schodoch, sú viditeľné dodnes.
Náhrobky sú podľa Kližana „z mramoru, žuly a pieskovca. Majú tvar ihlanu, niektoré skromnejšie sú ako plochá tabuľa. Pochádzajú od kamenárov z Trenčína, Hlohohovca, Senice alebo Topoľčian. Sú rôzne zdobené, napríklad kresbami smutnej vŕby, dvoch spojených rúk, Dávidovej hviezdy a slnka."
Nápisy na pomníkoch sú hlavne v hebrejčine, niektoré v nemčine a zopár v maďarčine. Aj preto mohli byť identifikované rodiny, ktorým patrili.
„Druhá svetová vojna priniesla Židom utrpenie. Z rudnianskej a vestenickej doliny boli odvlečení do pracovného tábora v Laskári. Tí, ktorí v ňom nezahynuli, sa už domov nevrátili, ale skončili v zahraničí. Oceňujem, že po rokoch sa našli nadšenci, ktorí chcú poslednému miestu odpočinku Židov vrátiť patričnú úctu," dodal Kližan.
Židovské cintoríny na hornej Nitre
V Prievidzskom regióne bolo niekoľko židovských cintorínov, zostali len niektoré. Zlikvidované sú v Oslanoch a Novákoch. V Zemianskych Kostoľanoch ho pred 45 rokmi zničil popolček, ktorý sa vylial z odkaľovacej nádrže po pretrhnutí hrádze.
Židovský cintorín v Prievidzi je už len symbolický. Zničený bol v roku 1985, po deviatich rokoch sa ho však podarilo obnoviť.
Podobne sa podarilo zrenovovať aj menší cintorín v Nitrianskom Pravne. Židovský cintorín v Diviackej Novej Vsi v súčasnosti opravujú mladí nadšenci z obce.
(mak)
