Na festival slovenského filmu zavítali aj tvorcovia snímky Rivers Of Babylon. Herec Jozef Dóczy pre chorobu neprišiel.
PRIEVIDZA. Už po štvrtý raz sa v našom chotári stala skvelá vec. Tento raz pod strechou prievidzského kina Baník vzali na seba členovia filmového klubu FK'93 Prievidza úlohu rozprávkovo-pracovného kolektívu.
Pre nás návštevníkov(multi- Popolušku plesajúcu) pripravil bezstarostné otváranie a užívanie si troch čarodejných večerov zamknutých pod heslom Štvrté slovenské filmobranie.
Orech prvý
Prvý príhovor moderátorskej osi celého podujatia, Petra Pavlíka, bol prvým ťukaním na škrupinu. Spomienková skica na Štefana Uhera z pera a srdca Barbory Matákovej pozdravila prítomných členov rodiny vynikajúceho rodáka a mne otvorila dvere k samotnému dielu režiséra. Snímky Keby som mal pušku a Tri dcéry svietili pre každého ináč. Bolo počuť praskanie, smiech, škripot. Ja už viem, prečo deti vojna nekazí aj to, že nahí by sme ani nevedeli, koho sa máme báť.
Orech druhý
Nasledujúci večer nasiaklo plátno filmami, ktorých osudy sa stretajú v období vlastného vzniku v polovici 90. rokov. Prvý z nich, Rivers of Babylon, prišli uviesť tvorcovia - režisér Vlado Balco a spoluscenárista Marian Urban. Sami označili polčas 90. rokov ako dobu slovenskej filmovej krízy a spomenuli aj fakt, že mnohí vtedajší vladári by boli radšej ak by sa nakrúcanie odložilo na neurčito. No rieky Babylonu ďalej tečú pod nohami ľuďom so suchými perami. Druhý div druhého orecha nazval jeho otec Dušan Rapoš nežne jednoducho Suzanne. Veru, život je pes, ale keď si ho človek skrotí, je to najlepší priateľ človeka.
Škoda len, že sme sa nedočkali majstra Jozefa Dóczyho, ktorý pre zdravotné ťažkosti nebol schopný pricestovať. Telefonicky sa však v sále sprítomnil aspoň jeho nezameniteľný hlas, ktorý nás pozdravil, poprial všetko dobré a uistil nás, že s nami bude v duchu „od rána až do noci, váš Jožko Dóczy".
Orech tretí
Tiež sa rozletel a neboli v ňom „svatební", ale dva počiny naznačujúce súčasnosť slovenského dokumentárneho filmu. Ilja, prvý z nich, ktorého režisér Ivan Ostrochovský bol posledným hosťom prehliadky, predstavil výnimočného hudobného skladateľa, nestora slovenskej filmovej hudby Ilju Zeljenku. Film o smrti naozaj môže byť i pokojnou a dôstojnou oslavou života. Dokument Hranica mladého režiséra Jara Vojteka pre mňa ukončil jesenné filmobranie v Prievidzi ako nepodlízavé, správne nadávkované memento. Hranice sú predstava, výmysel strachu a hlúposti. Boli a budú len tam, kde ich vytvoríme. Medzi sebou či v sebe samom.
Vďaka patrí všetkým, čo sa na tomto malom zázraku podieľali, špeciálne Petrovi Šipossovi a Johnnymu Teslíkovi. Dohromady trikrát, za prípravu, organizáciu a prirodzene príjemnú atmosféru počas troch orechov i za myšlienky na budúci piaty ročník slovenského filmobrania v Prievidzi.
Autor: Jozef Vrábel
