HORNÁ NITRA. Etika alebo náboženstvo? Jeden z týchto predmetov musia na začiatku školského roku vybrať rodičia pre svoje dieťa.
V Prievidzi už roky dominuje v školách etika, navštevuje ju asi 60 percent žiakov. V Handlovej chodí na náboženstvo len približne 14 percent detí.
Pomer sa takmer nemení
V posledných šiestich školských rokoch sa v prievidzských základných školách stabilne prihlasuje viac žiakov na etickú výchovu ako na náboženstvo. Náboženstvo si vyberá približne 40 percent žiakov, väčšina dáva prednosť etike.
Kým v školskom roku 2006/2007 chodilo v Prievidzi na náboženstvo 1732 detí, tento školský rok je to len 1295. „Tieto čísla automaticky neznamenajú, že by záujem o náboženstvo klesal," povedal prievidzský dekan Martin Dado a vysvetlil: „Od roku 1990 neustále klesá počet žiakov v školách a teda aj na hodinách náboženstva musí byť menej detí."
Rozdiel v záujme detí o etiku a náboženstvo je ešte vyšší v Handlovej. Etickú výchovu v tunajších troch základných školách navštevuje tento školský rok 1033 detí, náboženskú 168.
„Rokmi sa tento pomer takmer nemení. Tentoraz sme mierny vzostup zaznamenali len na prvom stupni v ZŠ na Morovnianskej ceste v prospech náboženstva," povedala hovorkyňa Mestského úradu v Handlovej Jana Paulínyová.
Dediny veria v Boha
Úplne inak je to v Základnej škole v Hornej Vsi. Náboženskú výchovu si vybralo 68 detí, len 15 etiku.
„Po treťom ročníku, keď deti absolvujú prvé sväté prijímanie, odhlasovanie z náboženstva nezaznamenávame," informoval riaditeľ školy Pavol Michna.
Aj v mnohých ďalších dedinských školách je stav podobný, existujú však aj výnimky. Napríklad v Ráztočne pribúda v poslednom období žiakov na etike. Tento školský rok ju navštevuje 63 detí, náboženstvo 19.
Učiteľ ako osobnosť
„Je výborné, že školský zákon umožňuje rodičom, aby vybrali pre svoje dieťa buď etiku alebo náboženstvo," hovorí riaditeľ Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Prievidzi Karol Jarábek.
Odporúča však rodičom, aby si zistili všetky podrobnosti o oboch predmetoch. Z rozhodovania by nemali vylúčiť ani samotné dieťa.
„Nemali by sa ho spýtať, či chce ísť na náboženstvo alebo etiku, ale porozprávať sa s ním a vysvetliť mu rozdiely slovami, ktoré sú jeho veku zrozumiteľné," zdôraznil Jarábek.
Etika aj náboženstvo sa podľa neho venujú rovnakým témam, ktoré učia deti, ako sa správať, aby sa z nich stali plnohodnotní ľudia. Každý predmet však k tomu využíva iné formy, metódy aj obsah vyučovania.
„Tak od učiteľov etiky ako aj katechétov očakávam, že budú osobnosťami, aby mohli byť žiakom poradcami v dôležitých otázkach. Ak sa medzi žiakmi objaví nejaký problémový, podľa môjho osobného názoru s ním lepšie dokáže pracovať učiteľ etiky, ktorý je pripravovaný na takéto typy žiakov. Neviem, či sú na to školení aj katechéti," povedal Jarábek.
Osobnosť vyučujúceho je podstatná aj podľa dekana Dada. „Mám skúsenosti, že deti sa prihlasovali na hodiny náboženstva preto, že katechéta k nim mal skvelý prístup. Sú však aj opačné prípady, keď od náboženstva skôr odradzoval."
Záujem o náboženskú výchovu ale podľa neho ovplyvňujú „predovšetkým rodičia, ktorí sú prvými vychovávateľmi dieťaťa, dôležité je aj prostredie, v ktorom sa pohybuje, zvlášť to školské," dodal Dado.
