BOJNICE. Kedy do mesta zavítala prvá korunovaná hlava, presne nevieme. Snáď to boli už kniežatá Pribina, Rastislav a Svätopluk, a to cestou na strategické hradisko Vyšehrad, ktoré bolo v rukách im oddaných veľkomoravských veľmožov Diviackých.
Tento mocný rod vlastnil aj hradisko v Bojniciach a možno aj tu sa zastavili tieto dnes významné historické postavy. Môžeme iba hádať, či prvý uhorský kráľ svätý Štefan tiež niekedy zavítal do Bojníc alebo do nášho regiónu. Možno sa tak stalo počas bojov o upevnenie vznikajúceho Uhorska.
Rovnako vo sfére legiend je údajná návšteva uhorského kráľa Bela IV. v roku 1241, keď utekal pred Tatármi po prehratej bitke na rieke Slaná. Toto je však veľmi málo pravdepodobné, pretože návštevu kráľa Bela IV. si podľa legiend osobujú takmer na každom zo slovenských stredovekých hradov. A preto na ďalšiu, už skutočnú kráľovskú návštevu v Bojniciach, musíme pomyselne prejsť mnohými storočiami.
Potvrdený Korvín
Až do roku 1298, kedy sa bojnického hradu zmocnil veľmož Matúš Čák zvaný Trenčiansky. Ten až do svojej smrti v roku 1321 spravoval svoje územie, vrátane bojnického panstva, ako neobmedzený vládca nezávisle od uhorského kráľa a preto ho môžeme považovať takmer za panovníka.
Skutočný kráľ však do Bojníc zavítal v roku 1485. A nebol to hocikto. Mnohými legendami opradený kráľ Matej Korvín. Jeho pobyt v Bojniciach máme priamo doložený v listinách, z ktorých mnohé písal „sub nostris dilectis tilliis bojniciensibus", pod našimi obľúbenými lipami bojnickými.
Od jeho syna kniežaťa Jána Korvína hrad v roku 1494 získal ďalší veľmož - Štefan Zápoľský. Jeho syn Ján Zápoľský, najmocnejší magnát v Uhorsku, sa v roku 1526 stal uhorským kráľom. Jeho protivník -protikráľ Ferdinand I. Habsburský ovládal územie dnešného Slovenska a preto už v roku 1527 Jánovi Zápoľskému zhabal hrad v Bojniciach a daroval ho svojmu vernému Alexejovi Turzovi.
Na ďalších panovníkov čaká
Turzovci sa za svoje služby kráľovskej korune dostávali do vysokých štátnych funkcii. A aj preto môžeme pokračovať vo vymenúvaní kráľovských návštev v Bojniciach. Ich majiteľ Juraj Turzo sa v roku 1609 stal uhorským palatínom, fakticky zástupcom kráľa na území Uhorska.
V roku 1619 si odbojná uhorská šľachta zvolila za kráľa vodcu povstania proti Habsburgovcom Gabriela Betlena. Toho na bojnickom hrade pohostinsky uvítal Stanislav Turzo. A aj Stanislav sa stal uhorským palatínom.
Po vymretí Turzovcov dal kráľ Bojnice do zálohu a neskôr vlastníctva Pálfiovcom. Hneď ten prvý, Pavol Pálfi, sa tiež stal palatínom, a tak výsostné postavenie bojnických zemepánov pokračovalo. V Bojniciach v roku 1703 krátko pobýval i vodca posledného povstania šľachty proti Habsburgovcov František II. Rákoci, faktický vládca Slovenska. Ale poďme do novších čias.
Čarokrásny bojnický zámok grófa Jána Františka Pálfiho priťahoval zvedavosť mnohých. Jeho návšteve preto neodolala ani neskoršia albánska kráľovná Geraldina Zogu, rodená Apóniová, či členka niekdajšej francúzskej kráľovskej dynastie Bourbonovcov. No a iba celkom nedávno mali noc na zámku stráviť aj nástupca britského trónu Charles s vtedy ešte manželkou princeznou Dianou. Do Bojníc však nedošli a tak zámok čaká na ďalšiu hlavu pomazanú už viac ako jedno storočie.
SÚŤAŽ
Vyhrajte rodinnú vstupenku do Bojnického zámku. Stačí vystrihnúť kupón a spolu s menom a adresou ho doručiť do redakcie MY Hornonitrianskych novín na Námestí slobody 28 v Prievidzi najneskôr do piatka 1. októbra do 12. h.
Autor: Erik Kližan
