HANDLOVÁ. Pamiatkový úrad vyhlásil za národnú kultúrnu pamiatku Pamätník obetiam banských nešťastí na hornej Nitre, ktorý je na handlovskom cintoríne.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že „pamätník má hodnotu pietneho pamätného miesta vychádzajúcu z baníckej tradície na hornej Nitry a so svojimi architektonickými, umelecko-historickými a výtvarnými kvalitami, v spojení so spoločenským záujmom na zachovaní veci, vykazuje pamiatkové hodnoty."
Pamätník bol postavený v roku 1997 podľa autorskej koncepcie rezbára a bývalého baníka Jána Procnera. Po jedenástich rokoch bol rozšírený o nové piliere. Sú na nich mená baníkov, ktorí zahynuli v baniach v Handlovej, Novákoch a Cigli. Naposledy na nich pribudli mená dvadsiatich baníkov, ktorí prišli o život vlani v auguste pri výbuchu vo Východnej šachte.
S iniciatívou vyhlásiť pamätník za národnú kultúrnu pamiatkou prišiel Handlovský banícky spolok, podporu tomuto zámeru vyslovil aj primátor mesta Rudolf Podoba.
Rezbára Jána Procnera rozhodnutie Pamiatkového úradu potešilo. Už dávnejšie sa vyznal, že ku každej jednej svojej drevorezbe má blízky vzťah, ale „najmilší mi je banícky pamätník. Je na ňom veľa postáv a každú jednu som precítil. Pri jeho tvorbe som myslel na kamarátov, na baníkov, ktorí prišli o život, na trpiace manželky a deti. Bolo to pre mňa veľmi emotívne."
V zmysle zákona sa na každú kultúrnu pamiatku vzťahuje ochrana. Takže už aj Pamätník obetiam banských nešťastí musí byť chránený pred poškodením, zničením a udržiavaný musí byť v dobrom stave.
Približne pred tromi rokmi doplnili pamätník o tri nové pilóny s menami mužov, ktorí nechali svoj život aj v ďalších baniach na hornej Nitre, Bani Cigeľ a Bani Nováky. Dominantným objektom pamätníka je kríž s korpusom Krista a reliéf z prírodného kameňa, na ktorom autor chcel vyjadriť utrpenie, ale aj bezmocnosť baníkov pri nešťastí. Na mramorových doskách je v súčasnosti vytesaných 466 mien baníkov, ktorí zahynuli za vyše sto rokov ťažby uhlia v tomto regióne.
Prvé obete pochádzajú z roku 1915. V bani vtedy zahynuli srbskí baníci Ištvanovič a Voginič. O rok neskôr to bol vojnový zajatec bez mena s číslom 18286. V bani našli smrť aj mnohí karpatskí Nemci, ktorých pri ťažbe uhlia v handlovskej bani v medzivojnovom období pracovali stovky.
Pretože mali často rovnaké mená i priezviská, označovali sa ešte aj rímskymi číslami, zrejme v poradí ako sa narodili. Sú tam napríklad mená ako J. Weiss XVII., J. Neuschl XXVI a ďalšie. Posledné vytesané mená patria 20 baníkom a banským záchranárom, obetiam najväčšej banskej tragédie v histórii uhoľného baníctva na Slovensku, ktorá sa pred vyše rokom stala v podzemí Východnej šachty Bane Handlová.
