HANDLOVÁ. Odstraňovanie následkov ničivých augustových povodní zomklo ľudí. Pomáhali, ako sa dalo. S matkou Erikou Jonasovou sa do práce zapojil aj jej syn, desaťročný Ondrej. Boli ešte prázdniny.
Ondrej pomáhal pri expedovaní dezinfekčných a čistiacich prostriedkov, oblečenia i minerálok či rozvážaní obedov. „Jeho rovesníci si užívali prázdniny, Ondrej však pomáhal. Rozhodol sa sám, dobrovoľne. Okrem toho nás dospelých držal často nad vodou, šíril okolo seba pozitívnu energiu," povedala sociálna pracovníčka Mestského úradu v Handlovej Jana Polakovičová.
Len jedna kopačka
Malý futbalista nechýbal ani pri triedení humanitárnej pomoci, ktorá do Handlovej prichádzala z celého Slovenska. „Nevedeli sme, ako Ondreja odmeniť za jeho dobrovoľnú prácu, tak som mu povedala, nech si niečo z darov vyberie na pamiatku. Do oka mu padla modro-zelená kopačka. Bola však len jedna," spomína Jana Polakovičová.
A potom to všetko začalo. Najskôr prehľadali celý handlovský sklad, druhú kopačku nenašli. Ondrej sa však nevzdával, stále dobiedzal. Nechcel žiadnu inú odmenu, prial si len, aby mal zo športovej obuvi celý pár. Možno sa už videl, ako v kopačkách vybehne na futbalové ihrisko.
Našla sa v Limbachu
Slovenský Červený kríž (SČK) rozvážal humanitárnu pomoc po obciach, ktoré boli zaplavené. Jednu zásielku vyložili dobrovoľníci aj v Handlovej.
„Keď som sa dozvedela, že malý chlapec, ktorý spolu s matkou pomáhal najviac povodňami postihnutým ľuďom, zháňa jednu kopačku, rozhodla som sa pomôcť," vysvetľuje riaditeľka Územného spolku SČK v Prievidzi Renáta Lukáčiová.
Najskôr oslovila ústredie SČK v Bratislave s prosbou, aby prezreli auto, ktoré viezlo humanitárnu pomoc do Handlovej, či na nezostala korbe. Nebola tam.
„Pán Záhorec s nášho ústredia, ktorý mal na starosti handlovskú zásielku, oslovil pracovníčku humanitárneho skladu SČK v Limbachu s prosbou, či by sa nepopozerala po jednej kopačke. Po niekoľkých dňoch sa našla," spomína riaditeľka.
Opäť pár
Kopačky sú opäť pár. Ondrej, keď mu druhú priniesla Renáta Lukáčiová, neskrýval radosť. Futbal hráva asi dva roky a kopačky sa mu naozaj páčia. „Teším sa, že toľkí ľudia nelenili a hľadali stratenú kopačku, len aby mi urobili radosť a z celého srdca im ďakujem," povedal malý dobrovoľník a vzápätí si začal už kompletný pár obúvať.
Zo stratenej kopačky sa stal príbeh. O ľudskej ochote, dobrej vôli a obetavosti. Keby bol len jeden človek z tohto súkolia, od Handlovej po Prievidzu, Bratislavu a Limbach, odmietol hľadať zatúlanú obuv, Ondrej by sa dnes sotva tešil.
V oblastiach, ktoré postihla augustová povodeň sa rozpráva veľa príbehov o ťažkých ľudských osudoch. Je ich ďaleko viac so smutným podtónom, nekončia tak, ako tento o zatúlanej obuvi.
