BOJNICE. Dubničania svoju mestskú časť stále nazývajú dedinkou, ktorou kedysi skutočne bola. Ľudia tu majú vlastný život, mnohé veci si vybavujú sami, nezávisle od mesta.
Tak vznikol aj kostol, po ktorom túžili. Ľudia si ho postavili prakticky sami, preto si ho vážia a starajú sa oň. Je to už desať rokov.
Do mesta je ďaleko
V Bojniciach je kostol, do ktorého však Dubničania nemali jednoduchý prístup. Spoje chodili nepravidelne, mnohí nemali auto a pre starších to už bolo peši ďaleko. V Dubnici však bola len stará zvonica pre osem ľudí. Členovia klubu Melenčiarov sa v roku 1995 rozhodli, že to zmenia. Vedeli, že ich nečaká ľahká cesta, no boli odhodlaní. Pôvodne mala v strede dediny vyrásť kaplnka. Výsledok však napokon predčil očakávania, z kaplnky bol kostol.
Stavbu finančne podporili nielen obyvatelia Dubnice, ktorí sa na kaplnku skladali, ale aj predstavitelia družobného mesta Bojníc, nemeckého Bad Krozingenu. Sponzorsky pomohli aj podnikatelia, pozadu neostali ani samotné Bojnice.
„Mesto nám na tento účel venovalo stotisíc korún, ďalších dvestotisíc požičalo. Nakoniec nám aj odpustilo polovicu splátky," spomína súčasný správca kostola a predseda klubu Melenčiarov Ján Cagáň.
Stavali sami
Základy kaplnky položila Dubničanom firma, s ktorej prácou však neboli spokojní. Preto sa rozhodli, že ju dokončia sami. Na stavbe za 2,8 milióna korún pracovalo osemdesiat ľudí a odrobili 7200 hodín. Kaplnka stála v priebehu osemnástich mesiacov.
Protichodné reakcie
„Pomáhali nám aj kamaráti z Bojníc či Prievidze. Niektorí boli murári, iní elektrikári, nakoniec sa nám podarilo, čo sme si naplánovali," hovorí člen klubu Melenčiarov Jozef Petrinec.
Na kaplnku sa prišiel pozrieť aj biskup Baláž. „Páčila sa mu a povedal nám, že nech ju viac nenazývame kaplnkou, pretože v Dubnici máme kostol ako sa patrí," spomína Cagáň.
Kostol bol vysvätený 16. septembra 2000. Boli tri možnosti, komu ho zasvätiť. Biskup napokon rozhodol, že to bude kostol Sedembolestnej Panny Márie.
Jeho výstavbe predchádzali rôzne reakcie, niektorí boli proti. „Dnes už vieme, že kostol má svoje opodstatnenie. Ľudia ho hojne využívajú, jeho kapacita stodesať miest často nestačí," povedal Ján Cagáň. Jozef Petrinec dodal, že sú pyšní na to, čo dosiahli. Kostol je aj po desiatich rokoch v poriadku, okrem opravy strechy nemuseli do budovy zatiaľ zasahovať.
Aj po desiatich rokoch vyzerá ako nový, čo pripisujú starostlivosti oň. „Sami si ho upratujeme, staráme sa aj o jeho okolie," povedali.
Dubničania sú hrdí aj na výzdobu kostola, o ktorú sa postaral Jozef Pekara. Za dva roky vytvoril krížovú cestu, betlehem, hlavný kríž a všetky dekorácie. Dubnický kostol je podľa Melenčiarov jediný, ktorý majster Pekara kompletne vyzdobil.
O výzdobu kostola sa postaral Jozef Pekara.
