BOJNICE. Úlohou rytiera bolo v prvom rade chrániť svojho pána, čiže skutočného kráľa. Bojnický hrad bol od 12. storočia vlastníctvom uhorského kráľa. V jeho mene hrad i okolité panstvo, čiže kráľovský majetok, spravovali kasteláni.
Prvýkrát sa kamenný hrad v Bojniciach spomína v roku 1292, keď sa ho zmocnil Matúš Čák, známy prídomkom Trenčiansky. Tento výborný vojvodca a stratég svoje schopnosti mohol nadobudnúť v boji, možno ako rytier.
No využil aj vládu slabého kráľa Ondreja III. a hradu sa zmocnil.
Panstvo na území takmer celého dnešného Slovenska viedol pevnou rukou. Po smrti Matúša Čáka (1321) pre kráľa, svojho pána, bojnický hrad zaujal župan Omodej. So zbraňou v ruke. Čiže Omodeja môžeme považovať za ďalšieho rytiera.
Uhorský kráľ Karol Róbert z Anjou so svojím hradom naložil podľa uváženia a dal ho do užívania Mikulášovi Giletovi. Giletovci spravovali bojnický hrad a panstvo za verné služby kráľovi.
Tieto mohol Mikuláš dosiahnuť v boji práve proti odbojnému Matúšovi Čákovi a preto môžeme v Giletovcoch vidieť ďalších bojnických rytierov.
V roku 1367 sa v Bojniciach stretávame s ďalším veľmožom, uhorským palatínom a opavským kniežaťom Ladislavom z Opole. O ňom veľa nevieme, no vysoké štátne posty, ktoré zastával, si zrejme aj on zaslúžil za verné služby kráľovi.
Storočiami sa vinula tradícia, že po vymretí toho ktorého rodu po meči, čiže po mužskej línii, majetky, ktoré rod získal od kráľa sa dostali opäť do kráľovských rúk. Preto po kniežati Ladislavovi Bojnice opäť pripadli kráľovi.
Uhorský kráľ bojnický hrad najskôr spravoval vo svojej réžii, no už v roku 1396 sa stretávame s jeho ďalším vlastníkom, opäť rytierom Leustachom.
Tento v roku 1396 vo farbách kráľa padol v boji proti Turkom a Bojnice spravovali jeho synovia. Po vymretí Leustachovcov v roku 1430 kráľ Žigmund Luxemburský dlho neváhal. Hrad daroval svojim verným, Nofriovcom.
Traja rytieri, Leonard, Bardo a Jakub, kráčali v šľapajach svojho otca Onofria, od ktorého je odvodené aj prímenie rodu - Nofriovci. Títo sa vyznamenali v boji kráľa proti nájazdom husitov aj na hornej Nitre. Žigmund Luxemburský v nich našiel naozaj oddaných služobníkov, verných svojej rytierskej cti.
V roku 1435 bratov za chrabrosť a udatnosť v boji pri Skalici vedno vymenoval za kapitánov tohto kráľovského mesta. Po Žigmundovej smrti (1437) sa v Uhorsku rozhoreli boje o trón. Na scénu vstupuje vojvoda Ján Huňady. Bojnickí Nofriovci po jeho boku bojovali proti bratríkom Jána Jiskru z Brandýsa.
Skončením týchto bojov v Uhorsku na dlhé obdobie zavládol mier a úloha stredovekých chrabrých a udatných rytierov už pohasínala.
Nofriovci smrťou Onofria II. v roku 1485 vymreli po meči a bojnický hrad sa dostáva opäť do rúk kráľa. S Nofriovcami z Bojníc odišli poslední skutoční rytieri.
No dnešný romantický bojnický zámok si vo svojich múroch neustále nesie spomienky na zašlé slávne časy a raz do roka, tieto rozpráva pozorným návštevníkom.
Už onedlho, od 30. septembra do 3. októbra 2010 budete mať možnosť preniesť sa do čias dávno minulých a pozrieť si, aký bol skutočný život legendárnych bojnických rytierov.
Súťaž
Vyhrajte rodinnú vstupenku do Bojnického zámku. Stačí vystrihnúť kupón z MY Hornonitrianskych novín a spolu smenom a adresou ho doručiť do redakcie na Námestí slobody 28 v Prievidzi do piatka 17. septembra do 12 h.
Minulotýždňovým výhercom je Zoltán Dajcs z Prievidze. Vstupenku si môže vyzdvihnúť pred prehliadkou v pokladni zámku.
