PRIEVIDZA. Mestský úrad v okresnom meste začal 15. augusta ľudí upozorňovať na hroziace záplavy, až keď už bolo plné mesto vody. Je to fakt, ktorý priznal aj samotný úrad.
Ľudia sa pýtali, prečo to tak bolo. Na ich sťažnosti zareagovala redaktorka MY Hornonitrianskych novín, ktorá o probléme napísala článok. Vedenie mesta však namiesto vysvetľovania verejne rozšírilo sťažnosť, v ktorej redaktorku bez dôkazu obvinilo z niečoho, čo neurobila. Až keď prišlo na svoj prešľap, začalo sa na internete obhajovať.
Na podnet ľudí
Článok uverejnený v denníku SME a na stránke prievidza.sme.sk vychádzal zo sťažností obyvateľov Prievidze na nečinnosť miestnej samosprávy počas povodní. Mestu sa článok nepáčil, preto jeho vedenie podalo sťažnosť. V nej žiadalo ospravedlnenie, opravu a potrestanie redaktorky, ktorá článok písala.
Za tento článok žiadalo mesto Prievidza trest pre novinárku.
Denník SME však Prievidzi nevyhovel, vo svojej pravidelnej pondelkovej rubrike uverejnil len krátke spresnenie. Odôvodnil to tým, že v článku nie sú nepravdivé informácie a nie je klamlivý. Žiadosť samosprávy okrem toho nespĺňala náležitosti tlačového zákona, na ktorý sa odvolávala.
O nespokojnosti Prievidžanov svedčí množstvo reakcií na sociálnej sieti Facebook. Sťažovali sa, že sa k nim oficiálne informácie dostávali v nedeľu poobede, v niektorých prípadoch až v pondelok. Novinárka sa s rovnakými názormi stretla aj osobne pred uverejnením článku. Mnohí vyjadrili názor, že Prievidza povodeň nezvládla.
Šírili klamstvá
Pracovníci samosprávy sa namiesto vysvetľovania zaoberali sťažnosťou, v ktorej obvinili redaktorku, že pri zháňaní informácií použila linku mestskej polície 159 a blokovala ju.
V sťažnosti stojí, že „podľa záznamov na mestskej polícii nepoužila na získanie informácie oficiálny kanál, ale tiesňovú linku 159, teda číslo určené na priamu pomoc občanom. V čase najvypätejšej situácie blokovala telefonickú linku označenú ako krízovú, čím blokovala prístup k pomoci ľuďom, ktorí mohli pomoc skutočne potrebovať."
Sťažnosť primátora sa objavila na Facebooku aj na oficiálnom webe Prievidze.
Vzhľadom na fakt, že redaktorka použila číslo pevnej linky operačného strediska, požiadala mestský úrad aj mestskú políciu o predloženie dôkazu, ktorý by potvrdil, že telefonovala na linku 159 a vysvetlenie uverejnených tvrdení.
Žiadny dôkaz však nedostala. Zástupca náčelníka Mestskej polície v Prievidzi Július Botka záznamy vydať odmietol s odvolaním sa na možnosť poskytnúť ich len orgánom činným v trestnom konaní. Vo svojom stanovisku redaktorke zároveň napísal, že „na Mestskej polícii v Prievidzi nie je k dispozícii žiadny záznam vášho hovoru na tiesňovú linku 159."
Prievidzský primátor, ktorý bol pod nepravdivým obvinením podpísaný, dostal dve výzvy, aby sa k situácii vyjadril. Vo svojom rozsiahlom stanovisku na konkrétne obvinenie reagoval len stručne: „Informáciu o tom, že blokovala linku mestskej polície 159, som dostal ako relevantnú informáciu, ktorú som ďalej neoveroval. Voči zodpovedným ľuďom, ktorí mi túto informáciu poskytli, som vyvodil dôsledky." Zároveň odmieta, že by krivým obvinením pošpinil dobré meno novinárky.
Na Facebooku, ktorý sa počas povodní stal jedným z hlavných informačných kanálov mesta, neskôr jeho pracovníci vysvetľovali, prečo prišli informácie neskoro. Odvolávali sa najmä na nepredvídateľnosť situácie a neskúsenosť samosprávy s povodňami.
Prievidzská samospráva sa správa zvláštne. Svoj hnev najnovšie obrátila proti regionálnym novinám. Pokiaľ ju velebia, je dobre. Keď príde ostrejšia kritika, úradníci začnú okolo seba kopať. Tak ako naposledy, keď žiadali potrestanie novinárky za to, že dala na papier kritické výhrady Prievidžanov. Najsmutnejšie na všetkom je, že v tomto prípade hnev zatienil triezvy úsudok a profesionalitu, ktorou by mal oplývať každý pracovník úradu.
A čo na to primátor Bodnár? Neoveril si informácie.
Jeho meno figuruje pod nezmyselným a nepravdivým obvinením, že novinárka počas povodne blokovala prístup ľudí k linke mestskej polície 159. Toto tvrdenie však nie je schopný dokázať, napriek tomu žiada trest. Argumentuje tým, že informáciu dostal od svojich ľudí, voči ktorým už vyvodil dôsledky.
Nič to však nemení na tom, že pošpinil dobré meno redaktorky a zároveň obyvateľky jeho mesta. Vinu však necíti, zodpovednosť odmieta.
Aspoň však už nemlčí, ako to bolo v iných prípadoch, ktoré uvrhli na prievidzskú samosprávu zlé svetlo. Napríklad keď vyplávali na povrch informácie o tunelovaní mestskej kasy, z ktorého je obvinený bývalý mestský poslanec. Alebo keď rodina mestského zamestnanca dostala mestský byt, aj keď už jeden vlastnila.
Primátor mlčal aj keď sa ľudia pýtali, prečo neboli informovaní o tom, že sa na nich rúti veľká voda. Odpoveďou im bol komentár na facebookovskej stránke, ktorú z 50-tisícového mesta sleduje trochu viac ako tisícka Prievidžanov.
Až keď sa v médiách objavila kritika, primátor, ktorý pred novinármi príliš často nevystupuje, prehovoril. Prievidza zaútočila. A zaútočila nevhodným a neprofesionálnym spôsobom voči novinárke, ktorá sa pýtala za obyvateľov nášho mesta. Samospráva sa zároveň začala brániť - nevedeli sme, nemáme skúsenosti, pochopte nás.
Žijem v meste, ktoré za kritiku a názory obyvateľov žiada trest. Pýtam sa: Keby mal byť potrestaný každý Prievidžan, ktorý s článkom súhlasil, ako by to tu vyzeralo?
