PRIEVIDZA. Stanislav Mečiar (1910 - 1971) je mnohými uznávaný ako významný literárny vedec, kritik či predstaviteľ Matice slovenskej. Má však aj svojich odporcov, ktorí mu vyčítajú jeho pôsobenie v Hlinkovej garde a odmietavý postoj k Slovenskému národnému povstaniu.
Spopolnené telesné pozostatky Stanislava Mečiara a jeho manželky, ktorí dlhé roky žili v Argentíne, uložili na Národnom cintoríne v Martine. O prevoz pozostatkov požiadala dcéra Stanislava Mečiara Maticu slovenskú, jeho pochovanie odobrilo mesto Martin.
Povinne v garde
Odborník zo Slovenskej národnej knižnice v Martine Peter Cabadaj si myslí, že pochovanie tohto muža na Národný cintorín v danej chvíli nepovažuje za šťastné rozhodnutie.
„Je to podľa mňa nedomyslené, pretože tento rok sme oslávili 65. výročie ukončenia vojny. A stále nám tiež chýba seriózna štúdia, ktorá by objektívne zhodnotila Mečiarovo politické pôsobenie počas vojnového slovenského štátu."
Erik Kližan, ktorý sa venuje regionálnej histórii, pripomína, že Mečiar má na svojom konte bohatú literárno-vedeckú činnosť a patrí medzi významné osobnosti novších slovenských dejín.
Stanislav Mečiar. Foto: ARCHÍV ALU SNK
„Násilím bol vyhnaný z domova, no aj ďaleko za hranicami do smrti neprestával horliť za slovenský národ a jeho blaho. Kontroverzným sa stal len z pohľadu komunistickej ideológie," tvrdí Kližan.
Mečiarovi sa dáva za vinu, že bol členom Hlinkovej slovenskej ľudovej strany a Hlinkovej gardy.
„Ak porovnáme prvú Slovenskú republiku a nedávne obdobie socializmu, zhodujú sa diktatúrou, potláčaním ľudských a občianskych práv. Mečiar teda žil v určitom období a prispôsobil sa daným podmienkam. Bolo to rovnaké, ako keď mnohí vstúpili do komunistickej strany a ľudových milícii. Títo dodnes žijú medzi nami a kto ich za to kedy odsudzoval? Navyše, podľa zákonov a nariadení v prvej Slovenskej republike bolo členstvo v Hlinkovej strane a garde pre štátnych zamestnancov, ktorým Mečiar bol, začas dokonca povinné."
Exil v Argentíne
Kližan bráni aj negatívny postoj Mečiara k Povstaniu. „SNP je historická udalosť, ktorej objektívny prínos a význam bude ešte potrebné prehodnotiť. Ukazuje sa totiž, že nie vždy bolo povstanie také, ako nám ho servíroval bývalý socialistický režim. Svoj význam malo, pretože v ňom Slováci odmietli totalitnú diktatúru. No mnohí partizáni i tí, ktorí sa za nich vydávali, majú na svedomí aj krv nevinných obetí, vyvražďovanie nemeckého obyvateľstva i na hornej Nitre. Stanislav Mečiar vo svojej dobe s povstaním nesúhlasil v prvom rade ideologicky. No zároveň treba dodať, že pomohol viacerým kolegom, ktorých za účasť v povstaní prenasledovali."
Víťazi vojny sa neskôr chceli so svojimi politickými i názorovými oponentmi porátať, preto ho stíhali. Mečiar si preto zbaliť kufre a odišiel do exilu. Komunisti po ňom išli počas celého jeho života, problémy mala aj jeho rodina, ktorá zostala v Prievidzi.
Mečiarova ulica
Paradoxne na mieste, kde stál jeho rodný dom, bola v osemdesiatych rokoch minulého storočia postavená budova pre Okresný výbor Komunistickej strany Slovenska. Po páde totality v nej sídli vysoká škola.
Na budove bola umiestnená aj pamätná tabuľa venovaná Stanislavovi Mečiarovi, neskôr ju však premiestnili do parku pred terajším úradom práce.
Na uložení spopolnených pozostatkov Stanislava Mečiara sa v Martine zúčastnili aj predstavitelia Prievidze. Uvedomujú si, že táto osobnosť môže byť v niektorých aspektoch vnímaní kontroverzne.
„Preváži však fakt, že patrí k osobnostiam literárnej kritiky, editorstva a výrazne ovplyvnil kultúrny život na Slovensku. Sto rokov od jeho narodenia by sme tejto osobnosti mali venovať pozornosť a spoznať jej klady i prípadné zápory, ktoré odrážajú zložité osudy časti slovenskej inteligencie i národného kolektívu v 20. storočí," povedala hovorkyňa Prievidze Ivona Vojtášová.
V okresnom meste, na sídlisku Kopanice, je po Stanislavovi Mečiarovi pomenovaná aj jedna z ulíc.
