PRIEVIDZA. Novým trénerom Basketbalového klubu Prievidza sa nedávno stal Dárius Dimavičius, bývalý hráč Prievidze a reprezentant Litvy, ktorý získal s reprezentačným tímom na olympijských hrách v Barcelone bronzové medaily. Dimavičiusovi sme po príchode do Prievidze položili niekoľko otázok.
Aký to bol pre vás pocit vrátiť sa po 12-tich rokoch do Prievidze?
- Príjemný. Avšak medzitým som niekoľkokrát bol v Prievidzi pozrieť kamarátov najmä v sezóne 2005/2006, kedy som hrával za Nitru.
Mali ste možnosť vidieť aj niektorý zápas mužstva v poslednej sezóne?
- Naživo som nevidel žiaden zápas, ale sledoval som štatistiky, takže mám prehľad ako si mužstvo počínalo.
V prievidzskom drese sa vám podarilo získať federálny aj dva slovenské tituly. Čo vám z tejto éry najviac utkvelo v pamäti?
- V Prievidzi som zažil moje najlepšie časy a to nielen čo sa týka hráčskej kariéry, ale aj osobného života. Narodilo sa mi tu dieťa, proste v Prievidzi som sa cítil ako doma. A spomienky na víťazstvá a pamätné zápasy zostanú navždy.
Prekvapila vás niečím Prievidza po dlhej dobe, čo ste tu neboli?
- V podstate ani nie. Vyrástla síce nová basketbalová generácia, ale čo sa týka napríklad haly, tak nič sa tu nezmenilo. Ako keby som odišiel včera, cítim sa tu rovnako dobre ako pred 12-timi rokmi a aspoň si nemusím zvykať na niečo nové.
BC Prievidza viedol v posledných troch sezónach chorvátsky tréner. Aké sú najväčšie rozdiely medzi chorvátskou a litovskou basketbalovou školou?
- Každá krajina má svoj vlastný basketbalový štýl. Chorvátsky basketbal sa mi zdá byť viac útočný. Litovský by som zaradil tiež k tým útočnejším, ale vychádza zo zabezpečenej obrany. Každý tréner má svoju vlastnú koncepciu a tú sa snaží dostať do hláv hráčov. Ja som zástancom rýchleho basketbalu, ale nie americkým štýlom. Rozumne, so zodpovednou obranou.
Balkánci sú známejší skôr emotívnejším prejavom. Ako je to v Litve?
- Tak samozrejme aj u nás sú emócie, záleží to predovšetkým od povahy človeka. Nehovorím, že ja som tichý, ako keď som hrával. Keď sa nebude dariť dostať moje myšlienky do hráčov, tak sa budeme aj inakšie rozprávať.
Po skončení hráčskej kariéry ste sa začali venovať trénerstvu. Kde ste doteraz pôsobili?
- Dva roky som pôsobil v Litve. V sezóne 2007/2008 som trénoval Hidruva-Atletes Kaunas v najvyššej súťaži, kde som aj odohral svoju poslednú sezónu a potom som trénoval druholigový Malsta Jonavos.
Aké méty by ste chceli dosiahnuť s prievidzským mužstvom v blížiacej sa sezóne?
- Mojím životným krédom je robiť všetko na maximum, takže budeme sa snažiť uhrať najlepší možný výsledok.
Čo odkážete prievidzským fanúšikom, ktorí chodia na zápasy vo väčšom počte?
- Poviem tak, že aj v dobrom aj v zlom musí byť skutočný fanúšik s mužstvom a to si aj prajem.
