BOJNICE. Jozef Damko sa narodil sa 15. októbra 1872 v Nitrianskom Pravne. Umelecky nadaný chlapec však pre nedostatok prostriedkov nemohol rozvíjať svoj talent. Vyučil sa murárskemu remeslu. V rodnom kraji pobudol len krátko, za prácou ako 13-ročný odišiel do Budapešti.
Tu, ako v nemálo prípadoch, našiel spriaznené duše. Majster v umelecko-priemyselnej škole rýchlo spozoroval talent mladého učňa a upozornil naň profesora budapeštianskej akadémie, slávneho sochára Alojza Stróbla.
Úspešný od začiatku
Po nesmelých začiatkoch sa Jozef Damko roku 1893 dostal do umeleckej školy. Pod vedením profesora Stróbla sa aj on postupne stal majstrom svojho remesla. Ešte ako študent sa zapojil do súťaže na návrh medaily sv. Ladislava a obsadil 2. miesto. Zakrátko sa budapeštianskej verejnosti predstavil ako autor i na vlastnej výstave. Pokračovali úspešné prezentácie v Benátkach a Turíne. Vďaka štipendiu pobudol na študijnom pobyte v Paríži.
A prichádzali ďalšie výstavy i úspechy. V roku 1904 porota v Londýne a St. Louis udelila Jozefovi Damkovi ďalšie ocenenia. Ich súčasťou bola možnosť na štyri roky zakotviť v Ríme. Tu sa zapojil do európskej súťaže o návrh na náhrobok pápeža Silvestra II. Z mnohých sochárov porota vybrala práve návrh nášho mladého umelca a tak aj v chráme San Giovanni in Laterano v Ríme nachádzame dielo Jozefa Damka.
Návrh na pomník pre Kráľovnú Sisi, sochár s ním, žiaľ, nebol úspešný. Foto: ERIK KLIŽAN
V chrámoch aj parlamente
Podobne, ako aj mnohé chrámy v Budapešti, interiér Parlamentu, Budínsky hrad, školy a iné budovy, ktoré citlivo a so zreteľom na ich umeleckú i historickú hodnotu vyzdobil veľkými mramorovými sochami. Mnohé maďarské mestá skrášľujú pomníky, pamätníky a sochy významných osobností uhorských dejín. Postupne sa Damko stal jedným z najvyhľadávanejších sochárov svojich čias.
Ale sochár európskeho mena, Jozef Damko, nezabúdal ani na svoj kraj. Cintorín v rodnom Nitrianskom Pravne je dodnes svedectvom jeho umeleckej zručnosti. Na viacerých náhrobkoch rodákov sú drobné plastiky, dominujú však reliéfy na hrobe jeho otca a matky. V rodnej obci vytvoril aj mnoho prác, znázorňujúcich obyčajných mužov, ženy, postavy v kroji či busty. Viaceré z nich sa dostali do zbierok mestského múzea v Nitrianskom Pravne. Do tejto obce Jozef Damko presťahoval aj ďalšie svoje diela, ktoré boli v Budapešti počas vojny v neustálom nebezpečenstve bombardovania.
Po jednom takomto nálete našiel svoj ateliér v troskách. No nevzdal sa. Pokračoval v tvorivej práci až do posledných dní. Akademický sochár Jozef Damko zomrel 11. decembra 1955 v Budapešti, kde aj spočinul. Veľká a rozmanitá kolekcia jeho diel z pozostalosti nachádzajúcej sa v rodnej obci, sa stala hodnotnou ozdobou umeleckého fondu a výstavných priestorov bojnického zámku. SNM - Múzeum Bojnice vlastní snáď najväčšiu kolekciu diel tohto svetoznámeho umelca.
Súťaž
Vyhrajte rodinnú vstupenku do Bojnického zámku. Stačí vystrihnúť kupón uverejnený v MY Hornonitrianskych novinách a spolu s menom a adresou ho doručiť do redakcie na Námestí slobody 28 v Prievidzi najneskôr do piatka 27. augusta do 12. h.
Autor: Katarína Malečková
