PRIEVIDZA. Pri príležitosti životného jubilea pripravilo Hornonitrianske múzeum pre oslávenca malé soirée, ako poďakovanie za jeho celoživotnú prácu.
Podpredseda Trenčianskeho samosprávneho kraja Milan Panáček poďakoval majstrovi Lenhartovi za jeho celoživotné dielo a odovzdal mu pamätný list. Majstrovi k okrúhlym narodeninám zablahoželali aj zástupcovia iných inštitúcií, priatelia i príbuzní.
Na salaši
Najskôr Jozef Lenhart na salaši svojho starého otca v Jalovci obdivoval pastierske riady. Očarený prostými tvarmi a výzdobou pastierskeho riadu ho najskôr začal opravovať a potom vyrábať.
Lyžičky, črpáky, putierky, dojelnice. Neskôr aj píšťaly, fujary, spony a pracky, výrobky z kože.
Postupne nadobudol zručnosť a začal spolupracovať s Ústredím ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV) a výrobky tam dodáva šesťdesiat rokov.
„Každý z výrobkov nesie pečať svojho majstra - dokonalý tvar, presné stvárnenie a svojráznu ornamentálnu výzdobu. Ocenením tvorivej aktivity Jozefa Lenharta je získanie odbornej spôsobilosti Majstra ľudovej umeleckej výroby v odvetví drevo, kov a koža," povedala počas soirée riaditeľka Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi Iveta Géczyová.
Majster Jozef Lenhart pomohol a pomáha naďalej uchovávať dedičstvo našich predkov. V práci využíva staré techniky, pracovné postupy, zachováva pôvodnú výzdobu a zhotovuje pôvodné výrobky, ktoré aj v modernom svete majú svoje opodstatnenie.
Výskum
Majster Lenhart dlhé roky pracoval v Múzeu Bojnice. Ako technik na archeologickom oddelení sa podieľal aj na rozsiahlych výskumoch na Vyšehrade, v Opatovciach nad Nitrou, Dlžíne, Dubnici, Bojniciach i v Koši.
Keď mu prišli do rúk predmety tradičnej ľudovej kultúry z rôznych oblastí Slovenska, obohacoval svoje poznanie, zdokonaľoval sa a prehlbovala sa jeho tvorivosť.
Známa je aj zberateľská vášeň majstra Lenharta. Sám hovorí, že „na zberateľskú chorobu som onemocnel ešte za mladi a postupne sa stala chronickou."
Ešte aj dnes s láskou opatruje staré maľované truhly, čepce zlatohlavy, staré črpáky, obrázky na skle, rôzne náradie a pracky. O nich sa vyznáva: „Je to môj najväčší poklad, klenoty ľudského umu a majstrovstva. A keby mi z nich čo i len jedna chýbala, neomylne by som vedel, ktorá to je."
