BOJNICE. Gróf Ján František Pálfi vo svojej poslednej vôli nabádal dedičov, aby priestory bojnického zámku sprístupnili verejnosti vo forme muzeálnej expozície. Aj keď sa tento grófov zámer spočiatku nenaplnil, návštevníci do zámku chodievali a prezerali si jeho priestory.
Zámok však nebol múzeom v pravom slova zmysle. Grófove cenné zbierky starého umenia boli z väčšej časti rozpredané a priestory zámku, najmä po jeho odkúpení firmou Baťa, zároveň slúžili ako kancelárie, sklady, ubytovňa, pekáreň, kuchyňa i učebne. No i napriek tomu návštevníci do Bojníc prichádzali.
Spásonosný nápad
Úplne iný problém riešili členovia Muzeálneho spolku hornej Nitry v Prievidzi. Spolok, ktorý vznikol v roku 1926, mal za cieľ systematický prírodovedný, archeologický, historický, a národopisný výskum regiónu hornej Nitry.
Predmety zozbierané z výskumov i z darov obyvateľov sa hromadili a vedenie spolku nevedelo, čo s nimi. Zámer zriadiť okresné múzeum sa dlho nedarilo naplniť. Najskôr boli vystavené v Občianskej besede, potom v Hankovom hostinci, potom v gymnáziu na Mariánskej ulici a napokon, od roku 1935 v Mestskom dome.
Múzeum však nikde nenašlo trvalé útočisko. Výbor spolku však dostal spásonosný nápad - umiestniť zbierky Múzea hornej Nitry v Bojnickom zámku.
Predseda spolku Ján Žirko a tajomník Michal Kollárik sa vo februári 1941 obrátili na vedenie spoločnosti Baťa, ktorej zámok patril, a žiadali o bezplatné umiestnenie muzeálnych predmetov v bojnickom hrade.
Prvá bola zimná záhrada
Ako dôvod uviedli atraktivitu zámku a cennosť zbierok múzea a tiež apelovali na „porozumenie pre kultúrne snahy," ktoré mala spoločnosť Baťa. Dohodli sa. V roku 1941 boli priestory zimnej záhrady vyčlenené na expozíciu Múzea hornej Nitry.
V 12 vitrínach boli uložené predmety a nástroje z doby kamennej a bronzovej, stredoveká keramika, vojenská zbroj, umelecké náboženské a ľudové predmety, numizmatická zbierka, ukážky novodobej keramiky, geologické zbierky, skameneliny a v poslednej boli historické artefakty - mapy, listiny a staré knihy.
V rohu miestnosti boli cechové truhlice, drevené i kamenné sochy, na stenách ľudové maľby na skle a grafické listy s ukážkami krojov i vojenských uniforiem. Na drevených konzolových laviciach popri stenách miestnosti boli porozkladané veľké kusy opálu a uhlia, všetky pochádzajúce z hornej Nitry.
Vhodné priestory
Zbierky Múzea hornej Nitry (bolo ich spolu 642) tak získali nielen atraktívne a k svojmu účelu vhodné priestory, ale dostalo sa im aj pozornosti návštevníkov. Ich počet, s výnimkou rokov 1944 a 1945 neustále rástol, z 5683 v roku 1942 až na 17 391 v roku 1949.
Pre zaujímavosť, vstupné do múzea bolo 4 koruny, mládež do 16 rokov platila 2 koruny. V roku 1950 bojnický zámok vyhorel a múzeum bolo pre verejnosť zatvorené. Nové politicko-spoločenské podmienky zamiešali so zámermi spolku, ktorý už ďalej nemohol múzeum prevádzkovať.
Spolok preto 21. marca 1951 odovzdal zbierkové predmety i expozíciu novo vzniknutému Krajskému nitrianskemu múzeu, pre ktoré sa zimná záhrada stala jeho prvou expozíciou. Zabudnutý sen grófa Pálfiho sa tak definitívne naplnil.
SÚŤAŽ
Vyhrajte rodinnú vstupenku na prehliadku Bojnického zámku. Jedinou podmienkou je vystrihnúť súťažný kupón a spolu s menom a adresou ho doručiť do redakcie na Námestí slobody 28 v Prievidzi najneskôr do piatka 6. augusta. Minulý týždeň sme vyžrebovali Jozefa Martinika z Prievidze. Vstupenka pre dvoch dospelých a dve deti na neho čaká v pokladni zámku priamo pred prehliadkou.
