Pochádza z Novák. Vyštudoval Vysokú školu pedagogickú, odbor slovenský jazyk a literatúra - anglický jazyk. Momentálne pôsobí ako pedagóg na Obchodnej akadémii v Prievidzi, hrá v kapele a venuje sa literárnej činnosti. Debutoval v roku 1999 knihou Svet je trest (Slovenský spisovateľ). V roku 2008 mu vyšla kniha V znamení Hovna (Slovart), ktorá sa stala finalistom literárnej ceny Anasoft litera 2009 a v súčasnosti je v televíznej relácii Moja naj kniha medzi 25 najobľúbenejšími. Tento rok vydal román Kruhy v obilí - Krátke dejiny death metalu (Slovart). O jeho živote a o literárnej tvorbe sme sa s ním pozhovárali.
Kedy a ako ste sa k písaniu dostali?
- Píšem od skončenia vysokej školy. Predtým som veľmi veľa čítal, preto som chcel niečo aj napísať. No viem si predstaviť život aj bez toho. Možno je to škoda. Keby som naozaj chcel, zrejme by som dosiahol oveľa viac.
Ako vznikol váš prvý román?
- Svet je trest nebola prvá kniha, ktorú som napísal. Tú naozaj prvú som sa však ani len nepokúsil vydať. Svet je trest som začal písať v roku 1997 v Anglicku. Všetky moje knihy, vrátane poslednej, som začal písať v zahraničí, menili sa len krajiny.
Aký je váš vzťah k vlastnému písaniu? Po prvej knihe ste mali deväťročnú pauzu. Písali ste počas tohto obdobia?
- Písal som. Prepísal som napríklad svoju prvú nevydanú knihu. Nepíše sa mi však ľahko. Nejdem podľa šablóny, takže nikdy neviem, ako to dopadne. Niekedy sa zavzdušním aj na niekoľko mesiacov. Keď to nejde, je lepšie to nechať tak. Našťastie sa písaním nemusím živiť.
Túžili ste sa vôbec niekedy písaním živiť? Byť slávnym?
- Istý čas som uvažoval robiť žurnalistiku. Že by ma však živili knihy aké chcem písať, mi naozaj ani nenapadlo. V takomto malom literárnom priestore, kde navyše takmer neexistuje servis smerom von (informovanie či prekladanie do cudzích jazykov), to bez vytrvalého marketingu ani nie je možné. Slávny spisovateľ dnes už vyznieva asi ako slovné spojenie, napríklad, populárny violončelista.
Vychádzate z konkrétnych životných situácii alebo je vaše písanie založené prevažne na ilúzii?
- Ako kedy, ako pri čom. V znamení Hovna bola výrazne autobiografická, Kruhy v obilí sú naopak takmer výlučne dielom fantázie. Viac o svojom živote aj tak v tejto jeho fáze nemám čo povedať. Za zaujímavé považujem iba to, čo mi behá po rozume.
Z čoho pramení názov knihy V znamení Hovna a prečo práve on?
- Je to citát z knihy, kde sa jedna postava vyjadrí o hlavnom hrdinovi, že sa narodil v znamení Hovna, čo korešponduje s jeho životným pocitom. Nie je to pôvodný názov knihy, ale určite nie je samoúčelný. Iný názov by sa ľuďom asi prijímal ľahšie, na druhej strane je však pravdou, že by sa až tak dobre nepredával. Ľudia sú už raz takí; nevšímajú si vás, pokiaľ ich netrafíte medzi oči.
Pôvodne ste nechceli vystupovať pod vlastným menom. Zakiaľ sa na vašej druhej knihe nachádza len priezvisko, na tretej je to už inak. Prečo ste sa rozhodli zverejniť svoje celé meno?
- Moje meno ma už teraz nezaujíma. Je to stratégia vydavateľa. Dôležitá je kniha, nie to, kto ju napísal. A už vôbec nejde o to, čo o nej kto povie alebo akú súťaž vyhrá. Tak ako ničomu inému, ani knihe, keď už je vytlačená, sa v skutočnosti nedá pridať žiadna ďalšia hodnota.
Čo je napísané už nezmení nik. Súťaž však môže dopomôcť k lepšej čitateľnosti. Čo si myslíte o rebríčkoch najpredávanejších kníh?
- Rebríčky predajnosti sú v poriadku, to je štatistika. Ale o kvalite kníh nič nevypovedajú. Ak sa na ich základe niekto rozhoduje, čo si kúpi a prečíta, je mi ho ľúto. Ani ankety a súťaže nemôžu nahradiť kvalitnú literárnu kritiku. Žiaľ, aj knižné recenzie sú na vymretie. Ak ich aj niekto ešte napíše, nik ich už nečíta. Radšej sa nad tým ani nezamýšľam. Ak aj raz prestanem písať, určite nie kvôli zdeformovanému vkusu či pomerom v slovenskej literatúre. Stojím bokom, som mimo všetkého, aspoň zatiaľ.
Jeden čitateľ sa o vašej knihe Kruhy v obilí vyjadril slovami: „Spočiatku som si chcel dávať záložky na stranu, kde narazím na nejakú pravdivú myšlienku, zbytočne však značiť každú stranu." Myšlienky vystupujúce vo vašich knihách hromadíte postupne alebo vás napádajú až priamo pri samotnom písaní?
- K myšlienkam, ak som teda naozaj nejaké vytrúsil, ma obyčajne motivujú hlupáci. Mne je strašne smiešne, ako sú ľudia mimo, seba nevynímajúc. Všetky múdrosti už boli vyslovené, perly sa dajú nájsť už len v hnoji.
Myśliwski píše, že celý náš život je iba reťaz ilúzií. Ako je to s vami? Myslíte, že je v živote ešte niečo, čo vás môže prekvapiť?
- Ja neviem. Čím viac toho človek prežije, tým menej tomu rozumie. Či ako? Prekvapovať sa predovšetkým musíme chcieť. Ale: Prekvapilo by ľudí, keby sa na oblohe zjavil Boh? Neviem, podľa mňa by po ňom začali strieľať.
Takže si myslíte, že človek je dnes v neustálej sebatrýzni? Neverí okoliu a snaží sa byť individualista?
- Človek, a individualista? Presne naopak. Keby vypli elektrinu, do mesiaca by sme tu neboli. Veď my už nevieme ani založiť oheň. Sme závislí na médiách, keď si niekde zabudneme mobil, ako keby sme si zabudli hlavu. Ale čo ja viem o človeku? Veď ja sotva poznám sám seba.
V dobe vydania vašej druhej knihy, V znamení Hovna, ste neboli na Slovensku, preto ste nemali možnosť ju propagovať. Plánujete do budúcnosti vlastné autorské čítania alebo turné s prípadnou ďalšou knihou?
- Myslel som si, že to budem robiť. Verejne vystupovať, čítať, diskutovať a tak podobne. Ale nemám na to najmenšiu chuť. Veľmi ťažko sa mi rozpráva o sebe a o tom, čo robím. Literatúru, teda aspoň tú jej oblasť, ktorej sa venujem ja, považujem za mŕtvu minimálne tak ako death metal, o ktorom v Kruhoch tak trochu píšem. Nedokážem ignorovať to, že už takmer nikoho nezaujíma. Tak ako vymreli drotári, vymrú aj spisovatelia. Som rád, že môžem publikovať, že sa to dokonca aj predáva, ale do budúcnosti ilúzie nemám.
Plánujete napísať ďalšiu knihu?
- Teraz chcem postaviť dom. To je o čosi ľahšie ako zmysluplne písať, takže predpokladám, že pri tom budem mať čas premýšľať. Ktovie, ak na niečo nové prídem, určite o tom budem chcieť aj napísať. Nebude to však o rok, možno ani o dva. Do Kruhov v obilí som dal všetko, takže bude chvíľu trvať, kým sa doplní studňa.
