Intenzívne dažde si na Slovensku vyberajú krutú daň. Premočená pôda sa v niektorých oblastiach dala do pohybu a pomaly ničí všetko, čo jej stojí v ceste, predovšetkým domy. Pri sledovaní ich ruín na televíznej obrazovke sa tlačia slzy do očí aj viacerým Handlovčanom. Sami na vlastnej koži pred päťdesiatimi rokmi zažili rovnakú ničivú silu prírodného živlu.
HANDLOVÁ. Druhé najväčšie mesto prievidzského regiónu si už o pár dní pripomenie prvé výročie banského nešťastia, pri ktorom prišlo o život dvadsať mužov. Tragédia je považovaná za jednu z najväčších v povojnových dejinách Slovenska.
Smutných prvenstiev má však Handlová viac. Pred päťdesiatimi rokmi ju zasiahli jedny z najmohutnejších zosuvov pôdy nielen u nás, ale aj v rámci Európy. Dnes, keď zem opäť na Slovensku ničí domy, si Handlovčania s trpkosťou spomínajú na udalosti z roku 1960.
Vykrivené okná varovali
Prírodný živel, s ktorým sa Handlová vyrovnávala dlhé roky, prišiel nenápadne až prozaicky. Jozef Juríček bol v roku 1960 tajomníkom mestského národného výboru. Blížili sa Vianoce, aj keď počasie tomu nenasvedčovalo. Snehu nebolo, naopak, neustále pršalo.
„V polovici decembra mi zatelefonoval kamarát Jozef Štrbík, ktorý býval na hornom konci Handlovej. Posťažoval sa, že sa mu nedajú zatvoriť okná, že ich má vykrútené. Vysmial som ho, či si s takým niečím nevie poradiť. Poradil som mu, nech ich ohobľuje a všetko bude v poriadku. Ale na druhý deň volal opäť, že ohobľovanie nepomohlo, dokonca je všetko ešte horšie a nezavrie už ani niektoré dvere. Vybral som sa k nemu a zistil, že je zle. Nielen dom, ale už aj záhradu mal zničenú. Pôda sa dala do pohybu," spomína na prvé kontakty so zosuvom Juríček.
Zalarmoval geológa a príslušné úrady. Vyšetrovanie ukázalo, že pôda v hore nad mestom je už popraskaná. Zasadali rôzne komisie, odborníci sa medzi sebou radili.
Začala evakuácia ľudí. Mnohí s bolesťou v srdci opúšťali domovy. „Bolo tesne pred Vianocami, niektorí už mali ozdobené aj stromčeky. Nevedeli, čo ich čaká. Bolo to kruté," neubráni sa slzám pri spomienkach Juríček.
Ubytovanie v Handlovej dostávali hlavne aktívni baníci, aby mohli ďalej fárať. Prechodné ubytovanie však poskytla aj Prievidza, Žiar nad Hronom, ale tiež vzdialenejšia Žilina či dokonca Bratislava.
Nikto nezahynul
Celkovo pre zosuv pôdy opustilo 189 domov približne deväťsto ľudí. Niektorí sa do Handlovej viac nevrátili. Škoda na budovách bola odhadnutá na 8,5 milióna vtedajších korún. Zničená však bola aj cesta smerom na Žiar, pôda ohrozovala banskú štôlňu. Pri nešťastí nikto nezahynul ani sa nezranil.
Zosuvy trvali niekoľko mesiacov, až do júna roku 1961.
Násyp budovali viac ako tridsať rokov. Foto: MARIÁN KUCMAN
Na búranie domov, sanačné práce, geologický prieskum či sťahovanie ľudí sa vtedy minulo takmer tridsať miliónov korún. Na ohrozených miestach sa neustále striedali stráže, pomáhali študenti z miestnych stredných škôl, bokom nezostala ani vtedajšia vláda. Nešťastie ľudí zomklo.
Dôvodom zosuvov nebolo len dlhotrvajúce daždivé počasie. Juríček hovorí, že „na hornom konci Handlovej žili kedysi Nemci. Mali malé políčka a medzi nimi si vytvorili rigoly, ktoré odvádzali vodu. Po vojne vznikol štátny majetok, pôda sa spojila, rigoly boli rozorané a voda nemala kadiaľ odtekať. Výsledkom bol zosuv."
Zastaviť sa ho podarilo navezením veľkého množstva kamenia a zeminy z bane. Ochranný násyp budovali až do začiatku 90-tych rokov. Dnes je to neobývané územie zarastené trávou, kríkmi a stromami, ktoré začína za koľajami smerom na Žiar a končí pri prvých domoch, ktoré sa za Handlovou objavia.
Stabilizačný násyp v roku 2007 získalo mesto od ministerstva životného prostredia.
Územie je podľa hovorkyne Handlovej Jany Paulínyovej „stabilizované, nie je však možné na ňom budovať domy. Využiť by sme ho chceli na voľnočasové aktivity, predvlani sa veľa hovorilo o golfovom ihrisku. Vyrásť by na ňom mohli jednoduché jednoposchodové stavby alebo budovy slúžiace na občiansku vybavenosť, napríklad čerpacia stanica."
Preventívne merania
Zosuvy sa môžu v okolí Handlovej zopakovať. Riziko však nevytvára banská činnosť, ale geologické podložie, ktoré je v tejto oblasti vytvorené.
Ohroziť súčasný pokojný stav môžu dlhotrvajúce dažde, ale aj nekoordinované zásahy stavebníkov a nedostatočné odvádzanie vody. „Každý majiteľ domu v meste by mal mať správne zabezpečený odtok dažďovej vody do odtokového kanála," upozornila Paulínyová.
Jozef Juríček má pohromu z roku 1960 stále v živej pamäti.
Samospráva si riziká zosuvov uvedomuje a od roku 2005 robí prostredníctvom poverenej firmy pravidelné merania. Svahové deformácie sú v súčasnosti v pokoji, minulý rok bola zaznamenaná mierna aktivita pôdy na hornom konci mesta na Žiarskej ulici.
Handlová je zaradená do celoslovenského projektu sanácie zosuvov pôdy. Zrušené ministerstvo životného prostredia naň žiadalo peniaze z eurofondov.
Ministerstvo tiež urobilo v Handlovej geologický prieskum a navrhlo aj sanačné oparenia. „V štátnom rozpočte na tento rok však na takéto aktivity peniaze nie sú," dodala Paulínyová.
