BOJNICE. Málokedy máte možnosť pozrieť sa tam, kde sa plnia vaše tajné želania. V bojnickom zámku to možné je. Hradná studňa, ktorú poznáme zo štvrtého nádvoria, ukrýva na konci svojho 26-metrového hrdla prekvapenie - skutočnú jaskyňu.
Hrdlo studne bolo pred niekoľkými stotisíc rokmi žriedlom najväčšieho termálneho prameňa, aký kedy v Bojniciach bol. Termálna voda vynášala z útrob zeme na povrch čiastočky vápenca, ten sa postupne vrstvil a vytvoril mohutnú travertínovú kopu. Na nej stojí nielen zámok, ale aj celá historická časť Bojníc. Voda hromadiaca sa v kráteri prameňa eróziou vytvorila zaujímavý prírodný úkaz - travertínovú jaskyňu s priemerom 22 a výškou 6 metrov. Rovnako aj bizarnú kvapľovú výzdobu.
Zásobáreň a úkryt
Termálna voda prilákala aj predkov súčasného človeka, veď hradná kopa bola osídlená už v období strednej doby kamennej, v paleolite. Uhlíky, ohniská, fosílne kosti a nástroje z kremeňa a andezitového tufu sa postupne hromadili a vytvárali takzvané kultúrne vrstvy.
Nie jednu, ani dve, ale až jedenásť kultúrnych vrstiev tu objavili archeológovia, čo z Bojníc robí paleolitický svetový unikát. Vek nálezov sa odhaduje na 135-tisíc rokov. Aj obyvatelia hradu, ktorý tu stál už v 13. storočí, kráter studne využívali vo svoj prospech. Slúžil im nielen ako zásobáreň vody ale aj ako úkryt v prípade nebezpečenstva. Traduje sa, že práve cez studňu a jaskyňu viedla do a z hradu tajná chodba. Keď nebezpečenstvo definitívne pominulo, na jaskyňu sa zabudlo.
Znovu objavená
Znovu ju objavili robotníci, ktorí v roku 1888, počas prestavby bojnického hradu, čistili a opravovali studňu. Hovorí sa, že robotník, ktorého sediaceho v prútenom koši spúšťali do studne hrubým lanom, v jaskyni našiel dubovú lavicu, stôl, brko, kalamár, zažltnuté pergameny a ľudské kosti, všetko patriace neznámemu filozofovi, ktorého tu uväznili za to, že sa postavil na odpor proti kráľovi a zemepánovi bojnického hradu.
O sprístupnenie jaskyne verejnosti sa v rokoch 1965 - 1967 zaslúžili traja banskí raziči Jozef Mečiar, Martin Galanský a Ľudovít Bahna. Od apríla 1967 tak jaskyňou pod bojnickým zámkom prechádzajú tisícky turistov. Nachádzajú v nej príjemné ochladenie, veď aj počas najväčších horúčav teplota nevystúpi na viac ako 14 stupňov a naopak, v zime tu neklesne pod 8 stupňov.
Okrem zaujímavej kvapľovej výzdoby pozornosť pútajú aj dve jazierka, ktorých hĺbka je 8 až 12 m. Napriek tomu, že slnečné svetlo do jaskyne takmer neprenikne, jazierko je domovom slepého ulitníka, ktorému jeho objaviteľ Ján Brtek dal aj priliehavé meno - Belgrandiella bojnicensis, pretože žije iba tu. Podzemné jazierka sú pravdepodobne spojené s inými, ktoré dnes ešte nepoznáme. Bojnická zámocká jaskyňa si tak svoje tajomstvo uchováva naďalej.
Súťaž
Vyhrajte so svojou rodinou vstupenku do Bojnického zámku. Jeden z vás, ktorý pošle súťažný kupón z MY Hornonitrianskych novín spolu s menom a adresou do redakcie na Námestí slobody 28 v Prievidzi, vyhrá zdarma prehliadku pre dvoch dospelých a dve deti. Kupón však treba doručiť najneskôr do piatka 30. júla do 12. h. Minulý týždeň sme vyžrebovali Mariána Pilku z Nitrianskeho Pravna. Vstupenku si môže vyzdvihnúť v pokladni zámku pred prehliadkou.
