BOJNICE. V roku 1301 však ani jedno ani druhé neležalo na mysli legendárneho Matúša Čáka Trenčianskeho, keď do zeme pred vstupnou bránou bojnického hradu vkladal semienko lipy veľkolistej.
Mal vraj iba radosť z toho, že sa pominul jeho úhlavný nepriateľ, uhorský kráľ Ondrej III. z rodu Arpádovcov. Kráľ i pán Váhu a Tatier sú už minulosťou, no lipa dodnes kvitne. Pod ňou kráľ Matej Korvín, po ktorom nesie meno, koncipoval svoje listiny, tu zasadal aj slávny krajinský snem. Svojou majestátnosťou ovplyvnila i povstalcov dobýjajúcich bojnický hrad v 17. storočí, keď všetky boje viedli „s najväčšou šanobou lipy pamätnej".
Lipa chátra
Koruna stromu ešte v prvej polovici 20. storočia dosahovala priemer 36 metrov, no zhoršenie kvality vzduchu i víchrice sa podpísali pod jej chradnutie. Lipa bola viackrát revizalizovaná a dnes je pod neustálym dohľadom odborníkov. V jej blízkosti rastie jej dcéra, genetický výpestok, ktorý v roku 2005 zasadil súčasný slovenský prezident.
Lipa kráľa Mateja bola kedysi majestátnou dominantou zámockého parku.
No nielen Lipa kráľa Mateja je súčasťou bojnického zámockého parku. Zaujímavé a vzácne dreviny tu rástli od nepamäti. Meno prvého záhradníka Štefana Košovského poznáme už z roku 1568. Ďalším známym panským záhradníkom bol na začiatku 19. storočia Imrich Novota, v roku 1860 sa spomína František Stegman.
Úlohou záhradníka bola starostlivosť o zeleň v zámku i v priľahlom parku. A nebola to práca jednoduchá, veď zámocké komnaty zdobili obrovské tropické rastliny i palmy. Tieto záhradníci na zimu ukladali nielen v Zimnej záhrade, ale aj vo Veľkom skleníku, v ktorom je dnes terárium zoologickej záhrady.
Známi zámockí záhradníci
Z roku 1910 poznáme meno vrchného záhradníka Pavla Zedkina. Z jeho výsadby sa do dnešných dní zachovali buxusy a tisy vo Francúzskom parku bojnického zámku i sadenice brečtanu vinúceho sa po hradbách. Tieto nechal gróf Pálfi doviezť z Francúzska.
K najstarším drevinám v zámockom parku patria smreky, východoázijská kryptoméria japonská, tuja riasnatá, duglaska tisolistá a cypruštek Lawsonov zo Severnej Ameriky. Všetky tieto boli zasadené v rokoch 1910 - 1911.
O ďalšiu výsadbu zámockého parku sa staral dnes už legendárny záhradník Viliam Šimko. Svojmu povolaniu a zámku bol verný viac ako 40 rokov. Z tohto obdobia, z rokov 1950 - 1951, pochádzajú živá skamenelina - ginko dvojlaločné, torea, sofora, magnólia a sakura z Japonska, paulovnia kráľovská, pajaseň žliazkatý a orgovánovník amurský z Ázie, smrek pichľavý, cypruštek nutkanský zo Severnej Ameriky i viaceré európske dreviny, ako jaseň, lipa, javor, buk, smrek a borovica.
Zámocký park v posledných rokoch prešiel a stále prechádza odbornou revitalizáciou, staré a choré dreviny nahrádza nová výsadba, dopĺňaná zaujímavou záhradnou architektúrou. Dnes má zámocký park charakter anglického parku a je pokračovaným romantických interiérov bojnického zámku, oázou pokoja, ktorú vyhľadávajú zaľúbené páriky i citlivé duše osamelých pútnikov.
Súťaž
Vyhrajte rodinnú vstupenku na prehliadku Bojnického zámku a staňte sa jedným z mnohých jeho návštevníkov. Stačí vystrihnúť kupón z MY Hornonitrianskych novín a spolu s menom a adresou ho doručiť do redakcie na Námestí slobody 28 v Prievidzi najneskôr do piatku 23. júla do 12. h.
V minulom kole súťaže vyhrala rodinnú vstupenku Janka Čičmancová z Prievidze. Vyzdvihnúť si ju môže v pokladni zámku pred prehliadkou.
Autor: Erik Kližan
