LAZANY. Pred rodinným domom Ján Šovčíka v Lazanoch sa pravidelne zastavujú ľudia. Obdivujú jazierko a drevené stavby, ktoré okolo neho vybudoval.
Zvon z kvetináča
„Vlani na jeseň som odišiel do dôchodku. Povedal som si, že na jar skrášlim priestranstvo pred domom. Nevydržal som však a už pred zimou som začal pracovať s drevom," hovorí Ján, ktorý sa vyučil v Pravenci za stolára, ale potom viac ako štyridsať rokov pracoval na poľnohospodárskom družstve.
Viac fotografií nájdete tu.
K drevu sa vrátil až teraz. K jazierku postupne vytvoril chalúpku s vodným mlynom, zvonicu, veterný mlyn, voz či drevený fúrik.
Neinšpiroval sa v žiadnych knihách, časopisoch ani na internete. Všetko si vymyslel a vytvoril sám. Nebál sa ani experimentovať.
„Dlho som rozmýšľal, aký zvon dám do zvonice, vedel som, že stačí, ak bude len symbolický. Manželka v jednom zo supermarketov uvidela polystyrénový kvetináč. Natrel som ho zlatou farbou a zvon bol takmer hotový. Srdce, ktoré by malo na zvon udierať, je tiež polystyrénové, našiel som ho v splachovači," s úsmevom vysvetlil Ján.
Dielo nie je hotové
Jazierko, aj všetko okolo neho, „stráži" vodník. Na brehu má džbániky, veľa kvetov, vo vode plávajú okrasné červené rybičky.
Ján myslel na všetko. Vodu čistí filter, vďaka čerpadlám strieka na dvoch miestach ako vo fontáne. Skaly, z ktorých vyteká, spojil betónom, aby vytvorili väčší masív. Pokojné nie sú ani mlyny. Kým vodný dáva do pohybu voda, veternému pomáha elektrina.
Na zimu voda v jazierku neostane, pod strechu sa dostanú aj drevené stavby, aby ich neničila vlhkosť a mráz.
„Zdalo by sa, že celé zátišie je hotové, no nie je to tak. Ešte niečo vyrábam z dreva, zatiaľ však neprezradím čo," dodal Ján.
