Igor Prilinský vyrába z dreva fujary, črpáky aj hračky. Vyrezať dokáže aj portrét a stačí mu na to len fotografia.
PRIEVIDZA. Keď sa Igor Prilinský z Prievidze po základnej škole rozhodoval, aké bude jeho ďalšie smerovanie, dlho nerozmýšľal. Učarovalo mu drevo a po otcovi zdedil talent na jeho spracovávanie.
Dnes má tridsaťdva rokov a jeho diela majú doma Japonci, Kanaďania, či Austrálčania.
Zdedený talent
Prvú lyžicu vystrúhal Prievidžan Igor Prilinský z dreva ako dvanásťročný. Mal k tomu všetko potrebné náradie, keďže jeho otec bol známy rezbár a umelec.
„Žiaľ, už nie je medzi nami. Jemu aj majstrovi Jozefovi Lenhartovi z Bojníc vďačím za to, čím som dnes. Obaja ma veľa naučili a správne usmernili," zaspomínal si Igor na ľudí, ktorí ovplyvnili jeho profesionálne smerovanie.
Fotografie rezbárskych diel Igora Prilinského nájdete tu.
Veľa mu dala aj škola, niekdajšie nábytkárske učilište v Pravenci, v ktorom študoval umelecko-remeselné spracovanie dreva. Získal výučný list aj maturitu. Dvakrát sa chcel dostať aj na vysokú školu, kde sa chcel venovať sochárstvu a reštaurátorstvu, žiaľ neúspešne.
Občas ho to mrzí, no hovorí, že „dôležitý je talent, priestorová orientácia, či cit pre línie. Škola by mi určite veľa dala, ale držím sa hesla, že radšej budem podarený remeselník, ako zlý umelec."
Pastierske predmety
Jeho malá dielňa s kachľami, v ktorej stále vonia drevo, je jeho druhým domovom. Trávi v nej pri práci veľa času. Keď si chce oddýchnuť, vyberie sa do lesa. Hľadá v ňom samorasty, ktoré dotvára, alebo drevo vhodné na výrobu črpákov a fujár.
K tomuto typicky slovenskému hudobnému nástroju sa dostal náhodne.
„Majster Lenhart ich vyrábal a keď sa mu zhoršil zrak, poprosil ma, či by som ich nevyzdobil. Robil som to podľa dobovej predlohy, aby vyzerali tak, ako kedysi. Fujaru som si vtedy dobre poobzeral, rozobral ju a skúsil som aj ja vyrobiť vlastnú. Podarilo sa a robím ich dodnes," vysvetlil Prilinský.
Z dreva však vytvára aj ďalšie predmety, ktoré súvisia s pastierstvom, teda píšťalky, soľničky, soľnice, misky, či už spomínané črpáky.
Nebráni sa však ani iným motívom. Na reliéfoch zobrazuje staré drevenice, cirkevné motívy, zvieratá, či detaily rastlín a plodov. Vytvoril aj niekoľko podobizní známych ľudí, napríklad pápeža Jána Pavla II. Tvár človeka dokáže vyrezať aj pri pohľade na fotografiu.
Osobitnou kapitolou v jeho tvorbe sú hračky. Kedysi ich začal vyrábať z odpadového, ale kvalitného dreva, ktoré mu ostávalo pri iných dielach.
„Hračky sa ľuďom tak zapáčili, že dnes mi už pri ich výrobe nestačí iba odpadové drevo," zdôraznil Prilinský.
Dôležité detaily
Čím je charakteristická tvorba mladého prievidzského rezbára? Na túto otázku sa nedá jednoznačne odpovedať, pretože vytvára rozmanité diela a predmety.
Snaží sa však, aby boli živé, nie strohé a statické. Dôležitý je pre neho každý detail. Aj pri drobnej chybičke či pošmyknutí ruky je schopný všetko prerobiť.
Veľký význam prikladá nástrojom, ktoré používa. Musia byť podľa neho kvalitné a ostré, inak sa s nimi pracuje ťažko. Nebráni sa ani strojom, ktoré mu uľahčujú robotu.
„Využívam ich pri hrubej práci, keď sa potrebujem zbaviť prebytočného materiálu. Dotvorenie diela je však vždy ručné," hovorí rezbár.
Intenzívne sa práci s drevom venuje pätnásť rokov a teší ho, že záľuba sa stala jeho prácou a živobytím.
„Baví ma to. Vždy sa s chuťou a radosťou púšťam do novej výzvy, do nového diela," dodal Prilinský.
