Santiago de Compostela je jedno z najnavštevovanejších miest Španielska a patrí medzi najznámejšie pútnické miesta na svete. Je zapísané v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Vedú do neho cesty z celej Európy, jednu z nich na bicykli absolvoval aj Konrád Richter z Prievidze so svojimi priateľmi. Rekreačnej cyklistike sa venuje šesť rokov, na bicykli navštívil mnohé európske krajiny. Na poslednú - Svätojakubskú cestu sa špeciálne nepripravoval.
PRIEVIDZA. O Svätojakubskej ceste Konrád Richter veľa čítal, zohnal si o nej dostupné údaje. Keď o nej rozprával priateľom, mali chuť sa po nej pustiť.
Zišli sa šiesti. Z Prievidze cestovali autom. Na bicykle vysadli v Burgose, pred sebou mali 550 kilometrov dlhú cestu. Neponáhľali sa, jazdili tak, aby mohli vnímať krajinu, navštevovali kultúrne i historické pamätihodnosti, zastavili sa aj na kávu či si doprali v reštaurácii obed. Nocovali v pútnických ubytovniach. V Puente La Reina im vystavili pútnické preukazy, všade kde sa zastavili, dostali do nich pečiatky. Cestu ukončili v Santiagu de Compostela, kde im vystavili dekrét o absolvovaní cesty.
Dôchodca na bicykli
Prvýkrát sadol na bicykel a spoznával okolité krajiny pred šiestimi rokmi. Odvtedy bol trikrát v Chorvátsku, rovnaký počet cyklistických trás absolvoval v Nemecku, rád spomína na Dunajskú cestu z Passau s množstvom hradov a zámkov.
Na bicykli prechádzali rôznymi cestami.
„Na cestu k hrobu sv. Jakuba v Compostele som sa špeciálne nepripravoval. Na bicykli som bol asi len trikrát, v zime som však veľa času trávil na bežkách," prezradil Konrád Richter.
Svätojakubská cesta mu po fyzickej stránke nerobila žiadne problémy, zvládal to. Na čo však telo nebolo pripravené na sedadlo bicykla. „Našťastie kamarát z Nemecka mal dobrú masť, tak sa sedacie svaly upokojili," dodal.
Čo šesticu Slovákov najviac prekvapilo, bolo počasie. Ráno, keď sa vydávali na cestu boli sotva tri stupne, keď teplota vystúpila o ďalších sedem, radovali sa. „Keď sme v Burgose nasadli na bicykle, snežilo. Komu by to napadlo, že v máji môže byť v Španielsku tak zima. Počasie sme podcenili, v batožine sme mali oblečenie len do teplého a daždivého počasia," spomína na začiatok cesty. Od Atlantického oceánu vraj fúkal taký vietor, že Konrád Richter a jeho priatelia mali problém sa udržať na bicykli.
Bez defektu
Absolvovanie Svätojakubskej cesty splnilo očakávania Prievidžana. Denne boli na bicykli asi sedem hodín. Neponáhľali sa, vnímali krajinu, okolie, zastavovali sa, našli si čas na kávu i obed v reštaurácii.
Päťstopäťdesiat kilometrov prešli bez nehody. Dokonca nik ani len defekt nedostal. A to jazdili po horských, štrkových alebo kamenných cestách. Stretávali veľa peších pútnikov, z celého sveta. Z Kostariky, Južnej Afriky, Francúzska, Nemecka, Austrálie, dokonca aj jedného Slováka. „Skrátka stretol sa tam celý svet," skonštatoval pán Konrád.
Cyklistov však bolo málo. Videli asi len tri partie. „Obdivoval som peších pútnikov. Keď som zbadal ich doráňané a zodraté chodidlá, nebolo mi všetko jedno. Oni si však pokojne ošetrili rany a pokračovali ďalej."
Konrád Richter je s cestou po Španielsku spokojný.
Okrem pamätihodností, chrámov a katedrál prievidzský cyklista často spomína na prevýšenia ciest, ktoré museli absolvovať. Vysvetľuje: „Od Lyonu sme museli absolvovať trasu s prevýšením 1500 metrov, na druhý deň na nás čakal krásny zjazd na 450 metrov a zase sme sa štverali hore do výšky 1300 metrov nad morom. Bolo to úžasné, samozrejme aj veľmi náročné. Stálo to však za to."
Pútnické ubytovne
Unavení peší pútnici či cyklisti si v noci mohli oddýchnuť v pútnických ubytovniach. Boli skromné, ale čisté, so sociálnymi zariadeniami, sprchami, spoločenskou miestnosťou, kde sa mohli naraňajkovať, uvariť si čaj, oddýchnuť si. Nik nemal žiadne privilégiá. Ubytovanie cestujúci dostali len na základe pútnického preukazu a čo je podľa Richtera dôležité „za primeranú cenu."
Na začiatku svojej púte začal Konrád Richter písať aj denník. „Veľmi rýchlo som však zistil, že je to zbytočné. Všetci sme fotografovali, v pútnickom preukaze sme mali pečiatky z miest i dátum, kedy sme ich navštívili. Veľmi dobre teraz dokážeme identifikovať tú-ktorú katedrálu, kostol, trasu, ktorú sme prešli," povedal.
Už nie
Po návšteve katedrály v Compostele, cieľom všetkých ciest, sa šiesti cyklisti spolu s dvomi motorizovanými sprievodcami zastavili vo Finnisttrre, na najzápadnejšom cípe Európy.
„Prievidza bolo odtiaľ vzdialená viac ako tritisíc kilometrov, čakala na nás dlhá cesta, tentoraz však len v aute. A práve pre túto veľkú vzdialenosť by som sa už na Svätojakubskú cestu nevybral. I keď bola úžasná, je veľmi ďaleko," skonštatoval.
Konrád Richter je už dvanásť rokov dôchodcom. Cyklistika mu dáva posledných šesť rokov veľa pozitívneho. „Aj keď som spomenul, že už by som do Španielska na bicykli nešiel, táto cesta splnila moje očakávania, duševné i športové. Je na čo spomínať."
Cieľ púte je v katedrále, v ktorom je hrob svätého Jakuba.
