PRIEVIDZA. Úspešní slovenskí reprezentanti zo zimných paralympijských hier v kanadskom Vancouvri stále márne čakajú na prijatie predstaviteľmi vlády a hlavne na prerokovanie žiadosti o odmenách.
"Zo vzduchu sa bohužiaľ žiť nedá," zhrnula v skratke základný problém bronzová medailistka v obrovskom slalome Petra Smaržová.
Ministerstvo mlčí
Predseda Slovenského paralympijského výboru Ján Riapoš prízvukoval, že ministerstvo školstva sa doteraz nevyjadrilo k výške odmien pre medailistov, ich navádzačov, či členov realizačného tímu a po troch mesiacoch od konca hier nereagoval na žiadosť o prijatie medailistov ani premiér Róbert Fico.
"Na žiadosť o prijatie sa mi doteraz ešte nedostalo odpovedi. Myslím, že je tam veľký problém vnímania. Napríklad hokejisti nemusia mať ani medailu a politici ich prijmú, takisto to bude po návrate futbalistov z majstrovstiev sveta," povedal Riapoš.
Hlavným problém sú ale peniaze. Ministerstvo školstva doteraz nevyplatilo paralympionikom odmeny a stále im ani nedalo základnú informáciu o tom, v akej výške, kedy a či vôbec budú.
"Stále nevieme výšku odmien pre slovenských paralympijských športovcov, ktorí reprezentovali na zimných paralympijských hrách. To vyvoláva značnú neistotu u medailistov, ktorí sa o tento výsledok zaslúžili. Druhý problém je, že nikto z ústavných činiteľov neprijal slovenských paralympionikov, čo vnímajú i samotní športovci, ako dosť nevysvetliteľný fakt, ktorý ich veľmi trápi," uviedol Riapoš.
Problém nastal až po zimnej olympiáde, keď sa predstavitelia ministerstva školstva rozhodli zvýšiť odmeny pre medailistov, no akosi zabudli na ich postihnutých kolegov.
"Po zimných olympijských hrách gremiálka ministerstva školstva odsúhlasila zvýšenie odmien pre olympionikov. Zareagovali sme žiadosťou o zvýšenie odmien aj pre našich športovcov, no stále nemáme oficiálne stanovisko. Aj preto sme reagovali touto tlačovou konferenciou, že sa pohnú ľady," dodal Ripoš.
Cítia sa diskriminovaní
Paralympionici tak ostávajú v tieni úspešných olympionikov. Kým tým sa odmien dostalo, ich postihnutí kolegovia sa zatiaľ nedočkali. Veľká väčšina zdravých športovcov je pritom zamestnaná v rezortných oddieloch alebo kluboch. Paralympionici túto šancu väčšinou nemajú a financie na celú prípravu si musia zháňať sami.
"Zdraví športovci sú až na nejaké výnimky zamestnaní a dostávajú platy, čo u nás nefunguje. Nás ťahá Slovenský paralympijský výbor, kluby, známi a hlavne rodiny. Veľa ľudí prichádza o prácu, pretože svoj čas obetuje športu. Myslím si, že dávame do toho športu a hlavne reprezentácie Slovenska veľmi veľa na to, aby sme dostali aspoň informáciu, kedy a v akej výške dostaneme tú odmenu," uviedol trojnásobný zlatý medailista Jakub Krako z Lazian a dodal: "Neviem prečo by sme mali byť diskriminovaní voči zdravým športovcom, ktorí za to poberajú plat prakticky celú prípravu a my sme odkázaní na vlastné zdroje."
Rovnako vníma celú situáciu aj Krakov navádzač Juraj Medera. "V podstate nikto z nás nie je zamestnaný, všetci sme buď študenti, alebo bez práce. Naša príprava je celoročná, veľa času trávime tréningami a mimo Slovenska, takže nás väčšina firiem nezamestná. Nie sme vyplatení a nemáme ani odmeny, takže sme v podstate amatéri v tom športe, i keď dosahujeme profesionálne výsledky," načrtol problémy s financovaním.
Slovenská výprava na uplynulej paralympiáde nazbierala celkovo 11 medailí a v hodnotení krajín sa dostala až na štvrtú priečku pred také zimné športové krajiny ako USA, Rakúsko, či Francúzsko.
"Je to na zamyslenie. My nie sme ničím iní, sme takí istí ako ostatní a dávame do povedomia Slovenskú republiku," dodala Petra Smaržová.
