Do dnešného dňa z nováckeho ložiska baníci vyťažili viac než 78 miliónov ton uhlia, ktoré z veľkej časti spotrebovala neďaleká tepelná elektráreň ENO Zemianske Kostoľany. Konštatoval to Stanislav Gurský, ktorý bol niekoľko rokov riaditeľom Bane Nováky a teraz je manažérom projektu rozširovania nových dobývacích kapacít. Podľa neho je to takmer toľko, koľko vyťažili z Bane Handlová za sto rokov.
Pritom perspektíva ťažby v nováckom ložisku je až do roku 2035. Zaujímavé je, že za 70 rokov museli v nováckej bani vyraziť takmer 74 kilometrov banských chodieb. Ložisko sa nachádza väčšinou asi 300 metrov pod zemou na rozlohe 30 štvorcových kilometrov.
Rozhodol sa v predvečer vojny
O výstavbe uhoľnej bane pri Novákoch v miestach, kde uhoľný sloj vychádzal na povrch, rozhodla vláda Slovenského štátu v predvečer 2. svetovej vojny v roku 1939. Ihneď sa začali aj prieskumné práce a vybudovanie prvej úklonnej chodby, ktorou sa baníci čoskoro dostali k ložisku uhlia.
Prvý vozík vytiahli na povrch 14. júna 1940. Ešte v tom istom roku vyťažili 66 ton. Ťažba sa však rozbiehala veľmi pomaly. Chýbali odborníci aj technika, väčšinu prác baníci robili ručne. Do konca roka 1944 vyťažili niečo vyše 100.000 ton uhlia.
Obrovský rozvoj Bane Nováky nastal po vojne. V roku 1958 po prvý raz presiahla ročná ťažba 1 milión ton. V roku 1970 to dokonca boli bezmála dva milióny. V 80. rokoch začala ďalšia investičná výstavba zameraná na rozširovanie ťažobných polí.
Za obeť uhliu padli približne dve tretiny obce Koš. Vyše 2000 obyvateľov muselo opustiť svoje domovy. Kvôli uhliu v celosti presťahovali aj gotickú kaplnku tamojšieho kostola. V rokoch 1980 a 1988 slúžil v Bani Nováky prvý a pravdepodobne aj posledný povrchový lom uhlia, pri obci Lehota pod Vtáčnikom. Vyťažili z neho približne 1,65 milióna ton uhlia, ale predtým museli bagrami odstrániť takmer 10 miliónov ton nadložných hornín.
Ťažba do roku 2035
V minulom roku Hornonitrianske bane Prievidza (HBP), pod ktoré ťažobný úsek Nováky patrí, ukončili doteraz najrozsiahlejšiu investíciu, preložku všetkých inžinierskych sietí, železnice a vodných tokov na uvoľnenie povrchovej zástavby pre 11. ťažobný úsek. Umožní ťažiť z nováckeho ložiska až do spomínaného roku 2035.
Jeden z nestorov uhoľného baníctva na Slovensku, bývalý baník a predák, ku koncu kariéry dokonca generálny riaditeľ HBP Augustín Machata tvrdí, že baňa bola základom pre rozvoj priemyslu na hornej Nitre. Vznikla nielen elektráreň, ale dostatok energie pomohol značnému rozvoju chemického priemyslu, popol z uhlia sa dodnes využíva na výrobu stavebného materiálu. Za prácou tam prichádzali ľudia z celého Slovenska.
Z dediny Nováky sa stalo mesto a rozrástla sa aj Prievidza, ktorá mala v 50. rokoch 5000 obyvateľov. Dnes ich je desaťnásobne toľko, dodal Machata.
