BOJNICE. Tisíce hornín, minerálov a drahých kameňov možno vidieť v múzeu Maroša Baroka. Exponáty zbieral od detstva, precestoval celú Európu, pre mnohé riskoval zdravie.
Banský inžinier, súdny znalec, zberateľ a brusič drahých kameňov si splnil sen. Sprístupnil verejnosti to, čomu sa venuje celý život.
Na počesť Jakuba
Mineralogické a banícke múzeum nesie meno Jakuba Drevenáka, ktorého smutný príbeh pozná celé Slovensko. Dôvody zberateľ nekonkretizuje. „Možno aj preto, že sa mu stalo nešťastie na základnej škole, kde som ja začal objavovať čaro neživej prírody," povedal.
Fotogalériu hornín, minerálov a drahých kameňov nájdete tu.
Láska ku kameňom, ako ich Maroš Barok nazýva, prerástla do celoživotnej vášne. Nepovažuje ich za neživé. Vysvetli, že majú vlastný kolobeh, vyvíjajú sa, rozpadávajú a zanikajú. Rovnako ako v živote ľudí.
Zbierku chcel ukázať
Maroš Barok za svoj život nazbieral, kúpil či vymenil desaťtisíce kameňov. Pred troma rokmi sa rozhodol, že zbierku vyberie zo škatúľ a ukáže ju aj ostatným. „Vtedy som sa začal pohrávať s myšlienkou, že otvorím múzeum," spomína.
To si nakoniec pred mesiacom otvoril vo vlastnom dome, no už uvažuje nad jeho rozšírením. V 43 vitrínových komplexoch vystavuje 25-tisíc exponátov. „Ďalších štyritisíc päťsto minerálov a brúsených dekoračných hornín je stále ukrytých v depozite. Rád by som ich však vystavil," povedal zberateľ.
Pre kamene riskuje
Expozícia v Bojniciach obsahuje nielen minerály a horniny, ale aj drahé kamene, paleontologické nálezy a banícke artefakty. Vlastnú vitrínu majú aj diamanty. Z vystavených kameňov je 3500 drahokamov. Väčšina z nich pochádza zo svetových nálezísk. Ako totiž zberateľ vysvetlil, na Slovensku žiadne nie sú. Máme len opálové bane v Dubníku pri Prešove.
Väčšiu časť zbierky si však našiel sám. Precestoval pre ne celú Európu, za mnohými sa púšťal aj do nebezpečných situácií. „Pre jeden kmeň som počas obednej prestávky vliezol do čeľusťového drviča, veľa času som strávil hľadaním v podzemí," vysvetlil.
Vzácne a vzácnejšie
Drahokamy, ktorých finančná hodnota je neodškriepiteľná, nie sú paradoxne pre Maroša Baroka najvzácnejšie. „Najviac si cením kamene, ktoré v sebe majú kus osobnej histórie, ťažko sa hľadajú, alebo sa už v prírode nevyskytujú," povedal. K takýmto kameňom patrí napríklad Celestín zo Španej doliny z roku 1887 či prvoopisy pomenované po lokalite, v ktorej sa našli.
Okrem slovenských minerálov a hornín, sú v zbierke aj zahraničné. Nechýbajú zaujímavé paleontologické nálezy, napríklad zub mamutieho mláďaťa, sánka či kľúčna kosť 50-tisíc rokov starého mamuta.
Návštevníci si môžu porovnať pravé drahokamy s bežne dostupnými syntetickými náhradami, majú možnosť vidieť brúsenie drahých kameňov a ich vsádzanie do šperkov. Súčasťou expozície je aj 4500 odborných kníh, publikácií, dokumentov a máp. Múzeum je pre verejnosť prístupné počas víkendov.
