PRIEVIDZA. Jediné kino v okresnom meste oslavuje polstoročie. Kým v roku 1960 patrilo k najmodernejším budovám v Prievidzi, dnes by už potrebovalo rekonštrukciu. Jeho budúcnosť je ale nejasná. Pri otvorení prvého multiplexu v meste pravdepodobne zanikne.
Kino Baník si pamätá zaplnené hľadisko, prevahu filmov z produkcie socialistických štátov, ale aj prázdne sedadlá a množstvo amerických snímok z posledných rokov.
Filmy za korunu
Viliam Tomášik z Prievidze má 69 rokov. K premietaniu filmov sa dostal už ako šestnásťročný chlapec.
„Rodičia zobrali do podnájmu istého mladého muža od Komárna, ktorý si našiel prácu v niekdajšom Dome osvety. S pojazdným kinom chodil po celom okrese a premietal tam, kde mali v kultúrnom dome elektriku. Chodieval som s ním a učil sa od neho. Tam niekde sa zrodila moja záľuba v premietaní filmov," zaspomínal si Tomášik.
Sám začal premietať, keď mal osemnásť rokov, pričom musel zložiť aj skúšky. Prvé filmy púšťal ľuďom v drevenom baraku, ktorý kedysi slúžil ako vývarovňa a jedáleň pre robotníkov. Drevené kino stálo na terajšom Mierovom námestí, teda oproti kinu Baník, ktoré postavili v roku 1960.
Vtedy to bola moderná stavba. Diváci sa na filmy doslova hrnuli.
„Niet sa čo čudovať. Televíziu vtedy ešte nemal každý, navyše sa nevysielalo toľko filmov ako dnes. Najdrahší lístok stál osem korún, deti sa do kina dostali aj za korunu. S dneškom sa to nedá ani porovnať, veď niektoré filmy stoja aj tri eurá, čo je okolo deväťdesiat korún," povzdychol si Tomášik.
Prevláda Amerika
V kine Baník premieta dodnes, aj keď istý čas pracoval aj v dnes už neexistujúcom Dome osvety, za ktorým mu je podľa jeho vlastných slov, ľúto.
Za viac ako päťdesiat rokov sa v kine veľa zmenilo, predovšetkým ponúkané filmy.
„Pamätám si, že kedysi sme premietali iba snímky zo socialistických štátov, občas sa objavil film z Francúzska, Talianska alebo západného Nemecka. Priznám sa, že vtedy som si premietané filmy aj pozrel. Boli iné ako tie dnešné. Napríklad dodnes spomínam na ruský film Moskva slzám neverí. Po každej stránke bol kvalitný. Dnes ukazujeme len americké filmy, v ktorých je kopec násilia a množstvo nereálnych, počítačom prispôsobených scén. Nebavia ma, radšej si počas premietania pozriem televíziu," prezrádza Tomášik.
Technika sa mení
Púšťanie filmov v kine si ho získalo hlavne vďaka premietacej technike. Rokmi sa menila a on si vždy musel zvykať na niečo nové.
Začínal s uhlíkovými strojmi, ktoré musel neustále kontrolovať. Neskôr sa musel naučiť prepínať dva premietacie prístroje, pričom „som musel sledovať film, aby som si včas všimol, keď sa v pravom rohu objavil čierny bod. To bol signál, aby som už spustil kotúč na druhom prístroji. Dnes je to ešte jednoduchšie. Na film sa lepia značky, ktoré automaticky signalizujú prepnutie na druhý stroj."
Niekdajší rušňovodič, ktorý mal vždy premietanie filmov iba ako záľubu, sa na budúcnosť kina pozerá skepticky.
„V televízii sú dnes filmy veľmi rýchlo, pár mesiacov po tom, ako prídu do kín. Ľudia využívajú aj video a DVD požičovne. S kinami to preto dobre nevyzerá," dodal Tomášik.
Do novembra minulého roku sa o kino Baník starala spoločnosť Tatrafilm Žilina, nedohodla sa však na podmienkach ďalšej prevádzky s mestom.
Prevádzkovateľom kina sa stalo Kultúrne a spoločenské stredisko Prievidza. Jeho riaditeľ Peter Paulík hovorí, že spolupracujú pri dodávkach filmov so spoločnosťami SPI Film, Itafilm, Continentalfilm, Intersonic či Palacepictures.
„Stane sa, že občas nepremietame pre nezáujem ľudí, ale to sa stávalo aj v minulosti. Najmä pri reprízach a divácky menej úspešných tituloch," zdôraznil Paulík.
Aká budúcnosť čaká kino Baník? Paulík uisťuje, že „kino sa budeme snažiť udržať aspoň dovtedy, kým v Prievidzi nevznikne multiplex. To bude pre Baník zrejme likvidačné."
