PRIEVIDZA. V prvej úprave rozpočtu mesta Prievidza na tento rok sa vo výdavkovej časti objavila položka 130-tisíc eur na opravu plavárne. Poslankyňa Katarína Macháčková (nezávislá) namietala, že chybu by nemalo odstraňovať mesto zo svojich prostriedkov, ale subjekt, ktorý ju pri výstavbe spôsobil. Plaváreň bola do 24. mája 2010 v záručnej dobe.
Mesto sa bráni, že peniaze investovať do opravy musí, aby nebola dlhšie zatvorená. Vymáhať ich chce neskôr od toho, kto je za problémy zodpovedný.
Chýb bolo viac
Okresné mesto bolo dlhé roky bez plavárne, obyvatelia sa jej domáhali. Podarilo sa ju dokončiť v máji 2005.
Už o rok neskôr muselo mesto, ako jej vlastník, uplatniť prvú reklamáciu na nedostatky, ktoré sa objavili.
„Počas rokov 2007 až 2010 sme niekoľkokrát zvolali stretnutia zástupcov mesta, zhotoviteľa stavby a projektanta, na ktorých sme sa jednotlivými reklamáciami zaoberali," povedal zástupca primátora Prievidze Milan Dérer (SDKÚ).
V prvom návrhu úpravy rozpočtu Prievidze na tento rok je však vyčlenených 130-ticís eur na ďalšiu opravu plavárne. V hale totiž pretrváva vlhkosť, čím dochádza k poškodeniu kotvenia oceľovej konštrukcie, čo ohrozuje statiku budovy.
Poslankyňa Macháčková sa už na rokovaní zastupiteľstva spýtala, prečo musí takú sumu platiť mesto.
„Predpokladala som, že hala by ešte mohla byť v záručnej dobe, čo sa mi neskôr aj potvrdilo. O problém som sa začala spolu s ďalšími dvomi poslancami zaujímať u jednotlivých zodpovedných pracovníkov na mestskom úrade. Dozvedala som sa od nich prekvapujúce informácie. Tvrdili mi, že zodpovedný za chyby sa nedá zistiť, dokonca viceprimátor sa ma spýtal, či chcem hľadať vinníka, a tak ohroziť prevádzku plavárne," zdôraznila Macháčková.
Dérer sa voči týmto slovám rázne ohradil: „Nikdy som nič také nepovedal. Je to klamstvo."
Rozhodne súd
Mesto argumentuje, že si uplatnilo reklamáciu na chybu u dodávateľa stavebných prác, ktorý však namietal, že plaváreň staval v zmysle projektu.
„Oslovili sme preto znalca z odboru stavebníctva, ktorý jednoznačne určí, kto je za vzniknutý problém zodpovedný. Po získaní posudku si bude mesto uplatňovať nároky voči vinníkovi súdnou cestou, pretože záručná doba sa končí 24. mája 2010. Do ukončenia sporu však musíme rozhodnúť, čo s plavárňou, lebo je ohrozená jej statika," upozornil Dérer.
Sú podľa neho iba dve možnosti. Zatvoriť plaváreň a čakať na rozhodnutie súdu, čo môže trvať aj niekoľko rokov alebo mesto operatívne zabezpečí sanáciu kotvenia haly, aby nebola dlhšie zatvorená.
„O peniaze, ktoré do opravy investujeme, by sme neprišli, domáhať sa ich budeme na súde," dodal Dérer.
Výstavba plavárne sa predražila
Aktivity, ktoré samospráva robí, prichádzajú podľa Macháčkovej neskoro.
„Keby sme sa spolu s ďalšími dvomi poslancami o problém nezačali zaujímať, mesto by jednoducho zaplatilo za opravu, neuplatnilo by si reklamáciu. Problém je totiž známy už skoro rok a nič sa s ním doteraz nerobilo. Konať začali až po našich nepríjemných otázkach. Keď som sa na zastupiteľstve vedúceho výstavby spýtala, kedy končí záručná doba na plaváreň, nevedel. Napriek tomu, že je to pre mesto významná stavba. Aj to je dôkaz, že o reklamácii ani len neuvažovali," dodala Macháčková.
Riešenie problémy tesne pre ukončením záručnej lehoty je podozrivé aj podľa poslankyne Heleny Dadíkovej (DS)
„S výstavbou plavárne tohto typu som od začiatku nesúhlasila. Bolo deklarované, že bude podstatne lacnejšia ako plaváreň v rámci nového športového areálu na Nábrežnej ulici. Výstavba plavárne sa však, podľa mňa, nakoniec predražila. Rovnako boli neprimerané aj náklady na jej prevádzku v minulých rokoch, keď bol konateľom jej správcovskej spoločnosti bývalý poslanec Ján Kotian starší."
Mesto si však stojí za svojím tvrdením, že termín podania reklamácie v súvislosti s vlhkosťou haly, bol dodržaný.
Prievidzská plaváreň
Obyvatelia okresného mesta sa plavárne dožadovali dlhé desaťročia. V blízko III. Základnej školy na Ulici S. Chalupku v Prievidzi bola dokončená a odovzdaná 24. mája 2005. Záručná doba bola zmluvne dohodnutá presne na päť rokov.
Plaváreň postavila prievidzská firma Beny-stav. Mesto do nej investovalo viac ako 54 miliónov korún. Pôvodná suma však bola vyčíslená na 48 miliónov korún, ešte pred dokončením však bola dvakrát navýšená, celkovo asi o 6,5 milióna korún.
(mak)
